Chtelnica: Útočisko šľachty pred Turkami

Chtelnica v číslach
■ 2603 – počet obyvateľov
■ 3297 ha – výmera chotára
■ r. 1208 – prvá písomná zmienka
■ r. 1920 – súčasný názov obce
Prierez históriou
Prvá písomná zmienka o obci Chtelnica pochádza z roku 1208, a to z donačnej listiny uhorského kráľa Ondreja II., ktorou daroval majetok terra Costulan (dnešné Veľké Kostoľany) komitátnemu hodnostárovi Sebešovi; obec sa tu nazýva Wytelnize. Ďalšie zachované správy sú z rokov 1258 (Uiten-che), 1332-1337 (Vitencia), 1392 (Telnicz), 1394 (Wythenche), 1437 (Tynicze)…
V roku 1394 sa dedina nachádza na súpise dobrovodského panstva, ktoré patrilo Stiborovi zo Stiboríc a Beckova. Tu je prvý raz označená ako mestečko – opidum. V roku 1434 sa majiteľom panstva stal Michal Orság z Gútu a od roku 1569 patrilo chorvátskemu veľmožovi Jánovi Choroňovi. V roku 1452, keď vtrhli husiti na Považie, mala obec 43 usadlostí a 35 usadlostí bolo vypálených. Ďalšou pohromou bol ničivý vpád osmanského vojska v roku 1530 pod vedením bega Mohameda.
Morová epidémia a vojnové udalosti v 15. storočí mali za následok úpadok obce. V 16. storočí sa aj Chtelnica stala útočiskom najmä chorvátskych i maďarských utečencov pred tureckým nebezpečenstvom. Usadilo sa tu niekoľko chorvátskych rodov nižšej šľachty, po ktorých zostali ešte dnes existujúce mená. Medzi najvýznamnejšie zdroje zemepánskych príjmov v období feudalizmu patrili mlyny. V období 17.-18. storočia v Chtelnici jestvovalo najmenej šesť mlynov.
V obci sa nachádza kaštieľ, ktorý dal postaviť okolo roku 1583 chorvátsky bán Krištof Ungnad. V roku 1584 sa v ňom konala svadba jeho dcéry Márie Anny s grófom Tomášom Erdödym. Týmto sobášom sa celé panstvo stalo majetkom Erdödyovcov. V roku 1583 cisár Rudolf II. obnovil Chtelnici výsadnú listinu z roku 1423, ktorá upevnila štatút mestečka. Jeho trhové právo potvrdila zase listina kráľa Mateja z roku 1611. Ďalšou výsadou obce bolo právo mýta (v roku 1623 mala mýtnika).

Obecné symboly
Symbolom správy obce bola pečať zachovaná z roku 1610, ktorá bola aj podkladom pre erb. Erb tvorí v červenom štíte strieborný, zlatým prstencom nimbovaný Boží Baránok v zlatej zbroji. Ľavou prednou nôžkou drží zlatú žrď so striebornou, lastovičím chvostom ukončenou korunou a dvoma zlatými šnúrami splývajúcimi na obe strany okolo neho. Šnúry sú zakončené uzlami.
Oplatí sa vidieť
Dominantou námestia je empírovo-klasicistický Kostol Najsvätejšej Trojice zrekonštruovaný po požiaroch v druhej polovici 18. storočia. Súčasťou jeho inventára je vzácny gotický kalich z 15. storočia zdobený drahými kameňmi. Z pravej strany kostola vedľa cesty stojí kamenné súsošie Kalvárie z roku 1800. Okrem hlavného kostola má obec kaplnku Sedembolestnej Panny Márie na južnej strane cintorína, sv. Rócha, neskorobarokovú kaplnku sv. Kríža z 18. storočia, Ukrižovania a Panny Márie.
Asi najstaršou stavebno-historickou pamiatkou v obci je rímskokatolícky Kostol sv. Jána Krstiteľa na návrší obce. Pôvodná stavba zrejme pochádza z konca 13. storočia. Aj tento kostol postihli požiare. Zo stavebných pamiatok je zachovaný už spomenutý kaštieľ, okolo ktorého sa rozprestiera park, kedysi upravený v anglickom štýle, a kúria.
V rekreačnej oblasti pri Víteku stojí poľovnícky zámoček, ktorý v roku 1818 dali postaviť Pálfiovci v slohu nemeckých poľovníckych domov s dvojitou strechou. V roku 1837 sa spomína ako poľovnícky kaštieľ, dnes slúži ako penzión – zámoček. Ako vďaku za skončenie strašného moru v rokoch 1680-1688 postavili Chtelničania neďaleko obce pamätnú kaplnku sv. Rócha, kde sa každoročne konajú púte. Oproti kaplnke je kamenné súsošie Kristovho krstu s Jánom Krstiteľom z roku 1806.
Chtelničania majú aj nové pamätníky vytvorené z iniciatívy miestneho občana Viliama Žatku – pamätnú tabuľu správcov farnosti v rokoch 1332-1337 do roku 1996, kňazov – rodákov a pamätnú dosku v tvare otvorenej knihy s pamätnými dňami Slovákov. Obe sú umiestnené pred kostolom. V chatovej oblasti Ščeklíny stojí socha sv. Urbana a nachádza sa tu aj Lurdská jaskyňa pred vinohradom V. Žatku. Obľúbenými rekreačnými oblasťami sú Vítek s priehradou, Ščeklíny, Pod oborou, pri Róchu.

Chtelnica dnes
Chtelnica sa nachádza v západnej časti okresu Piešťan. Rozlohou aj počtom obyvateľov patrí medzi veľké obce. Je tu zdravotné stredisko, lekáreň, škola, materská škola. Starostom Chtelnice je Stanislav Damaškovič. Podľa jeho slov bol minulý rok pre obec úspešný: „Pred dokončením je rekonštrukcia základnej školy, v hodnote asi 83-tisíc eur.
Dokončili sme dve bytovky s 11a 12 bytmi a už ich máme aj obsadené. Rekonštruujeme aj budovu obecného úradu, kde dôjde k výmene strešnej krytiny, zatepleniu a rekonštrukcii kúrenia. V tomto roku plánujeme aj obnovu centrálnej časti obce – námestia a priľahlé komunikácie. V areáli futbalového ihriska dokončujeme detské ihrisko.
Čaká nás tiež rekonštrukcia verejného osvetlenia a dokončenie výstavby splaškovej kanalizácie, ktorá sumou viac ako dva milióny eur predstavuje náš najväčší projekt." Obec potrebuje i odľahčovaciu stoku dažďovej kanalizácie. „Nevyhnutnosťou je vybudovanie zberného dvora. Bude sa nachádzať v Dubníku," dodáva S. Damaškovič.
Súťaž netradičných plavidiel organizujú nadšenci klubu Labužé pod vedením Mariána Hlaváča. Klub si dal za cieľ rozvíjať kultúru v Chtelnici.

Spoločenské vyžitie
Obyvatelia majú pre športové vyžitie k dispozícii futbalové ihrisko a od minulého roka aj antukové ihrisko a tenisové kurty v blízkosti základnej školy. Futbalový klub TJ Družstevník má družstvá vo všetkých vekových kategóriách (žiaci, dorast, muži). Beh oslobodenia pre všetky vekové kategórie detí, žien a mužov v tomto roku oslávi svoje dvadsiate piate výročie.
Novinkou je stolnotenisový oddiel. K novším akciám, ktoré si získali veľkú obľubu, patrí súťaž netradičných plavidiel. Tú organizuje Ivana Slabá s manželom Pavlom a koná sa obvykle v júni. Ďalej je to kovbojská osada v Chtelnici či tradičný jarmok. V obci pracuje poľovnícky zväz, zväz protifašistických bojovníkov, združenie záhradkárov, združenie Slovenského Červeného kríža. Nachádza sa tu aj obecná knižnica.
Nadšeným vedúcim ochotníckeho divadla bol Jozef Bašnák, po ňom bývalý riaditeľ školy, akademický maliar Július Oravský. Obec zachováva množstvo špecifických zvyklostí. Chýrne sú chtelnické fašiangy, najmä chodenie Pod šable, kde 12-členná skupina mládencov chodí po domoch s muzikou. 
Zaujímavosti
■ Chtelnica je rodiskom mnohých významných osobností. Narodil sa tu kňaz Martin Palkovič, Pavol Orlovič, Jakub Polakovič, Ján Rukovič, Ján Alaud, Ján Adam Prvý, vlastenec František Vladimír Šimončič, univerzitný profesor František Kozmál a Karol Kapeller, vysokoškolský profesor Vladislav Stračár, lekár Eugen Špaňár, generál Rudolf Tvaroška, umelci Jozef Ostrovský, Anna Porubovičová-Gábrišová, Oto Bachorík. Zo súčasníkov je to L. Lužinská, V. Lužinský, J. Lukačovič a R. Pavelský.
■ V roku 1738 tu bol vypočúvaný Juraj Hrajnoha, ktorý zbojníčil s družinou v Malých Karpatoch. V tom istom roku bol popravený v Smoleniciach.
■ Chtelnickí poddaní nemuseli robotovať na panskom. Z tejto povinnosti sa mohli vykúpiť poplatkom 600 (neskôr 700) florénov na rok.

■ V rokoch 1826-1834 sídlila v Chtelnici prvá župná nemocnica Nitrianskej župy.
■ V prvej svetovej vojne padlo z obce 44 obyvateľov. Ďalší boli nezmyselne zavraždení počas prevratu v novembri 1918 maďarsko-židovskou jednotkou. Na ich pamiatku je postavený pomník na námestí z roku 1931.
■ Nález 27 kusov strieborných mincí pochádzajúci z obdobia vlády cisára Leopolda I. bol ukrytý po roku 1668.
■ Najstarším obyvateľom je storočný František Oravec.