V táboroch zahynulo viac ako tisíc židov od nás

Do Osvienčimu, ale i ďalších táborov ako Majdanek, Treblinka či Dachau, boli deportovaní aj obyvatelia z Piešťan a okolia. Ich mená sú vyryté na sklených platniach v Pamätníku obetiam holokaustu na Bratislavskej ceste, ktorý Piešťanci slávnostne otvorili v decembri 2005.
Spomínali na tých, ktorí „prestali byť"
Počas obdobia najmasovejšieho vraždenia v novodobých dejinách stratili rodiny z Piešťan tisícku svojich blízkych. Ich osud nenechal ľahostajnými zopár ľudí, ktorých spojila myšlienka vytvorenia pamätníka týchto obetí. Dvaja z nich už nie sú medzi nami. S Hedvigou Ambrovou – dušou celého projektu – sa Piešťanci lúčili 8. januára tohto roku a začiatkom februára uplynú dva roky od úmrtia Andreja Šajmoviča – aktívneho realizátora. Zostali však ďalší, ktorí sa viac ako rok neúnavne venovali tomu, aby mená obetí nezostali zabudnuté.
Návrh pamätníka vytvoril a celú stavbu osobne sledoval aj piešťanský architekt Ľubomír Mrňa. Podľa jeho slov mu jedného dňa Vojtech Anderle priniesol zoznam židov z nášho mesta, ktorí boli deportovaní do koncentračných táborov. „Ani neviem, prečo sa tento materiál dostal ku mne," hovorí. Keď si ho prečítal, navštívil Hedvigu „Hedu" Ambrovú, s ktorou spolupracoval pri tvorbe seriálu o Piešťanských staviteľoch. Ona zistila, že zoznam nie je kom-pletný. „Začali sme spomínať na tých, ktorí už ‚prestali byť‘, a zapisovať ďalšie mená," pokračuje v rozprávaní Ľ. Mrňa. „Opýtal som sa pani Ambrovej, či by sa v Piešťanoch nemal vyhotoviť nejaký pamätník." Odpovedala, že ten pocit už dávno nosila v sebe. Ako to však vnímal Ľ. Mrňa, zrejme nedokázala prelomiť bariéru, ktorú by v nej štúdium mien v archíve vyvolalo, pretože mnohých zosnulých poznala osobne.
Pripomeňte si spomienku na obete holokaustu v Piešťanoch z minulého roku.

Nosila mu kartičky s menami
„Začal som si vytvárať predstavu, ako by pomník mohol vyzerať, a spolu s pani Ambrovou sme zašli na matriku zistiť ďalšie údaje," spomína architekt. Získali však len málo informácií. Vtedy sa H. Ambrová rozhodla navštíviť štátny archív. „Zdalo sa mi, že prelomila tú citovú bariéru," myslí si Ľ. Mrňa. Jedna návšteva však nestačila. Obetavá staručká žena chodila každý týždeň autobusom do Bratislavy a vypisovala údaje z archívu. Mená nosila na listoch zo zošita. „Dala mi množstvo takýchto kartičiek a začali sme tvoriť zoznam. Chýbali nám však údaje o rodinných príslušníkoch, mená manželiek či potomkov," hovorí ďalej tvorca projektu pamätníka. Hedviga Ambrová tak začala písať listy rodákom po celom svete. Žiadala nielen informácie, ale aj finančné príspevky. Peniaze postupne pritekali, no bolo ich treba viac. Oslovila preto človeka, o ktorom si myslela, že by mohol pomôcť – energického bývalého primára detského oddelenia nemocnice Andreja Šajmoviča. Myšlienka ho nadchla a pustil sa s vervou do jej realizácie. „Manžel bol aktívny, zanietený a bol veľmi rád, že môže pomôcť," vysvetľuje Zuzana Šajmovičová. Na zozname sa totiž nachádzali i jeho príbuzní.
Holokaust nie je len otázka židovstva
Andrej Šajmovič sa teda podujal zháňať financie. O pomoc požiadal aj svojho bývalého suseda, piešťanského advokáta Romana Kvasnicu, ktorý súhlasil s finančnou podporou a do veci sa vložil rovnako aktívne: „Považoval som to za svoju občiansku povinnosť," hovorí R. Kvasnica. „Nemôže to byť len otázka židovstva a židovskej viery. Je dôležité, aby ľudia nezabudli, že počas holokaustu boli vyvraždené celé rodiny a vnímali túto skutočnosť bez predsudkov." Peniazmi a ďalším dielom prispel aj piešťanský podnikateľ Pavol Zajac, ktorý pomáhal so všetkým, čo bolo potrebné. Zuzana Šajmovičová spomína, ako sedávali všetci u nich za stolom a robili si plány: „Obdivuhodne sa toho chopili, a nebolo veci, s ktorou by manželovi nepomohli.
Každý povedal, čo urobí, všetko zafinancovali, doviezli, zaobstarali." Spolupracovali tiež s Múzeom židovskej kultúry v Bratislave. Jeho riaditeľ prof. Pavol Mešťan myšlienku monumentu oceňoval a podporoval: „Pamätníci týchto udalostí vymierajú a je nutné, aby sme si pripomínali historické obdobie, počas ktorého zahynulo vyše sedemdesiattisíc židov zo Slovenska." Odbornú pomoc poskytli aj historici z piešťanského Balneologického múzea, ktorí vyhľadali v archíve i dobové fotografie.
Spomienka aj na synagógu
Ani primátor Piešťan Remo Cicutto nezostal mimo a ponúkol na pamätník miestnosť na židovskom cintoríne na Bratislavskej ceste, ktorá kedysi slúžila ako márnica. Tá však bola vo veľmi zlom stave, posledný pohreb sa tam konal v roku 1993. „Vládol tam neuveriteľný neporiadok," zhodujú sa všetci aktéri. Vysúkali si však rukávy a naklonená im zostala tiež vyššia moc. R. Cicutto vložil do projektu i vlastné financie. Postupne prispievali ďalší rodáci a časť peňazí dodal Ústredný zväz židovských náboženských obcí SR (ÚZŽNO) z fondu pre obete holokaustu.
Romanovi Kvasnicovi sa podarilo zohnať stavbárov za dobrú cenu, projekt urobil Ľ. Mrňa bez nároku na honorár. Okrem budovy upravili aj vonkajší priestor. „Celá prestavba nás vyšla asi na štyristotisíc korún (13-tisíc eur). Za normálnych podmienok by stála oveľa viac," myslí si piešťanský advokát. Do budovy umiestnili tvorcovia pamätníku zopár artefaktov, ktoré sa zachovali z oboch piešťanských synagóg. Ka-nelovaný stĺp s hlavicou našiel Ľ. Mrňa zabalený v koberci medzi neporiadkom v márnici a lavice previezli zo skladu v Kanade. Časť oblúka, ktorý stál nad tórou, a kamenný dekalóg priniesol A. Šajmovič.
„Pamätník nie len votívnym, symbolickým náhrobkom, ale aj pripomienkou oboch zaniknutých synagóg," vysvetľuje architekt, ktorý spolu s Hedou Ambrovou skompletizoval aj zoznam viac ako 1060 mien obetí. Sú natrvalo vryté do čiernych sklených platní a dominujú celému pamätníku. Jednu platňu venovala zdarma aj výtvarníčka, ktorá ich vyhotovila. Osudy piešťanských židovských rodín pripomínajú tiež exponáty, vystavené vo vitrínach.
Pamätník otvorili v roku 2005
Myšlienka Hedy Ambrovej, ktorá zažila hrôzy holokaustu na vlastnej koži, sa tak premenila na skutočnosť vďaka odhodlaniu niekoľkých ľudí. Slávnostné otvorenie Pamätníka obetiam holokaustu sa konalo 15. decembra 2005. Zú-častnili sa ho okrem spomenutých aktérov aj osobnosti židovského a verejného života. Prišli tiež potomkovia piešťanských rodín zo zahraničia. Medzi hosťami boli štátna tajomníčka MK SR Ágnes Biró, riaditeľ kancelárie ÚZŽNO Jozef Weisz, riaditeľ múzea židovskej kultúry prof. Pavol Mešťan a sociológ Fedor Gál, ktorý sa v koncentračnom tábore Terezín narodil. Úvodnú reč predniesol Andrej Šajmovič.
V pamätníku sa v súčasnosti konajú decembrové pietne akty a pre verejnosť je otvorený od mája do októbra každú stredu od 14.00 do 16.00 h. Návštevy v ňom však podľa správcu pamätníka Júliusa Mendla bývajú len sporadické. Zodpovednosť za jeho ďalší osud ale už neleží len na pleciach nadšencov, ktorí sa zaslúžili o jeho vytvorenie, týka sa nás všetkých. Nemali by sme zabúdať na tých, čo tak veľmi trpeli. Môže to byť nebezpečné…