Slovenské osobnosti medicíny vo svete (36): 20. storočie
PIEŠŤANY – Seriál o osobnostiach so slovenskými koreňmi, ktorí dosiahli významné svetové úspechy v medicíne, pripravuje pre Piešťanský týždeň Prof. Jozef Rovenský. Aktuálne diely nájdete na internetovej stránke vždy v sobotu predpoludním. Dnešný diel je venovaný Viliamovi Jurkovičovi
Viliam JURKOVIČ
(*12.3.1915 Stará Bystrica +31.1.1998 Bad Pyrmont, SRN)
Vojenský lekár – internista
Štúdium medicíny dokončil tesne pred II. svetovou vojnou. Počas vojnových udalostí sa zapojil do odbojového hnutia, bol členom ilegálnej skupiny v Spišskej Novej Vsi. Jej činnosť však bola odhalená. Najtemnejšie životné chvíle zažil v koncentračnom tábore v Osvienčime. V roku 1945 bol prijatý ako asistent na pražskú internú kliniku prof. MUDr. K. Webera. Absolvoval vojenskú lekársku školu, ako dôstojník zdravotníckej služby bol vyradený z povolania 17. marca 1951 v Brne.
V tom istom roku vznikla Vojenská lekárska akadémia v Hradci Králové. Mjr. MUDr. Jurkovič nastúpil na Katedru vnútorného lekárstva s vojnovou internou (neskôr bolo pracovisko organizačne rozčlenené na II. internú katedru a Katedru vojnového vnútorného lekárstva). Od roku 1955 viedol V. Jurkovič novo zriadenú II. internú kliniku na Pospíšilovej triede a súčasne aj Katedru vojnového vnútorného lekárstva Vojenskej lekárskej akadémie, od roku 1958 Vojenského lekárskeho výskumného a doškoľovacieho ústavu.
Patril k popredným osobnostiam hradeckej a celej československej medicíny. Úspešne riadil špičkové internistické pracovisko, úzko spolupracoval s kardiochirurgickým pracoviskom prof. MUDr. Bedrnu a prof. MUDr. Procházku – zaoberal sa diagnostikou srdcových porúch. V kardiológii pracoval aj experimentálne, doktorskú prácu obhájil na tému „Úlohy vegetatívneho nervstva v patogenéze arytmií". Stal sa obľúbeným učiteľom a pojmom medicínskeho školstva v Hradci Králové.
Bohatá bola aj jeho publikačná činnosť, okrem iného je aj autorom dvoch učebníc vnútorného lekárstva. Pocty a uznania mu preukazovali tiež vedecké kruhy v zahraničí. Významnou sa stala práca publikovaná vo Vojenských zdravotníckych listoch (XXIV, 3, 115-118,155 autori D. Fiedlerová, V. Jurkovič: Naše skúsenosti s liečením reumatickej karditídy ACTH a kortizónom), v ktorej autori poukázali na výsledky liečenia karditídy pri reumatickej horúčke preparátmi ACTH a glukokortikoidmi.
Dospeli k názoru, že vyššie uvedená liečba zlepšuje výrazne a rýchlo celkový stav pacienta a môže sa podieľať na zábrane vzniku chlopňových chýb. Je potrebné spomenúť aj menovanie V. Jurkoviča mimoriadnym profesorom štrasburskej univerzity pre školský rok 1966/67. V roku 1968 emigroval do Veľkej Británie, pretože represívnym opatrením štátnych orgánov mu bola okrem iného úplne odobratá vojenská hodnosť plukovníka.
Po roku 1989 bol občiansky aj vojensky rehabilitovaný. V emigrácii prof. MUDr. Jurkovič pôsobil najprv v Londýne, prednášal aj v prestížnej Postgradual Medical School. Neskôr sa usídlil v Nemecku, kde zastával funkciu vedúceho kardiológa v kúpeľoch Bad Pyrmont. Žil tu až do svojej smrti. Prof. MUDr. Viliam Jurkovič, DrSc. sa trvalo zapísal aj do dejín československej vojenskej medicíny a jej školstva.
