Hubina: V obci nájdete aj šikmú vežu

Hubina v číslach

■ 484 – počet obyvateľov
■ 2684 ha – výmera chotára
■ r. 1353 – prvá písomná zmienka
■ r. 1920 – súčasný názov obce

Prierez históriou

Najstaršie nálezy osídlenia hubinského chotára pochádzajú z obdobia paleolitu. V predhorí Považského Inovca sa našli kamenné štiepané nástroje z obdobia 38-tisíc rokov pnl. Vážskou terasou v minulosti putovali z juhu na sever popri Hubine lovci mamutov. O tom, že sa v týchto miestach nakrátko zastavili, svedčia nálezy kamenných nástrojov a mušlí, z ktorých si pravekí ľudia robili náhrdelníky.

Najstaršia písomná zmienka o Hubine pochádza z roku 1353, keď obec bola súčasťou hradného panstva Tematín. Vpád Osmanov a nájazdy Turkov približne z roku 1599 pripomína v obci božia muka. Hubinčania sa podľa dochovaných správ v minulosti živili vinohradníctvom a produkciou vína, ovocinárstvom, výšivkárstvom a výrobou brezových metiel. Niekoľko desaťročí tu pôsobil aj ochotnícky divadelný spolok. Obec v minulosti používala názvy ako Hwbyna, Hubyna, Hubafalva a od roku 1920 sa ustálil názov Hubina. Mala aj ľudové pomenovanie – Dlhá Ves (dlhá potočná dedina).

Obecné symboly

Pečať Hubiny prvýkrát zaregistrovali na urbárskej písomnosti v roku 1774.V strede pečate je zobrazené srdce, z ktorého vyrastajú tri ruže a uvedené sú písmená
„A B". Po obvode je nápis HVBINA : GEGINA (Dedina Hubina). Symboly na pečati znamenajú krv, ktorú prelial ukrižovaný Kristus, ale aj lásku. Erb tvorí modrý štít, na ktorom sú vyobrazené tri strieborné ruže na zlatých stopkách vyrastajúce zo srdca. Po bokoch sú uvedené strieborným písmená „A B".

Oplatí sa vidieť

Jednou z najvzácnejších historických pamiatok, a zároveň najstaršou stavbou v obci je historická zvonica z 18. storočia. Nachádza sa tu aj božia muka sv. Jána Nepomuckého z konca 19. storočia či židovský cintorín. Od roku 1912 v dedine stojí socha sv. Vendelínka. Hubinský chotár je plný turistických chodníkov a cestičiek. Po turistických značkách sa môžete dostať na Gonove lazy, do Jeleních jám či vystúpiť na Marhát.

Hubina dnes

Obecný úrad v súčasnosti rieši hlavne havarijný stav vodovodného potrubia v obci. „Po mojom nástupe do funkcie starostky sme sa rozhodli vypracovať projekt rekonštrukcie a obnovy vodovodného potrubia," hovorí Jana Myjavcová. „Keď sme prvýkrát žiadali financie, neboli sme úspešní. V ďalšom pokračovaní snáh o obnovu potrubia nás do istej miery zabrzdila finančná kríza, preto musíme byť opatrní."
Obec sa už tretí rok snaží získať financie na opravu vodovodu. Okrem toho v Hubine majú nový obchod s potravinami, aj najstaršia budova v obci dostala vynovenú tvár. „Minulý rok sme opravili a urobili fasádu na zvonici a vymenili sme okná na materskej škôlke," dopĺňa J. Myjavcová.

Spoločenské vyžitie

Obyvatelia Hubiny sa na nedostatok kultúrnych podujatí nemôžu sťažovať. Už sedem rokov sa tu pravidelne schádzajú ľudia pri príležitosti výstavy ovocia a zeleniny. Svoje miesto v kalendári podujatí si našla aj výstava „Na plote" u Radošinských. V jeseni pravidelne obec pripravuje podujatie Šarkany nad Hubinou. Už po dva roky sa miestne futbalové ihrisko zaplnilo staručkými automobilmi počas zrazu veteránov.
Prvýkrát počas dedinskej zabíjačky mohli hostia ochutnať tie pravé špeciality z bravčového mäsa, oškvarky či klobásky. Obec pravidelne pripravuje aj veľkonočnú šibačku a oblievačku či pochovávanie basy. Hubina má aj spevokol, ktorý vystupuje pod názvom Hubinčan. Svoju činnosť v obci rozvíja aj Občianske združenie Marhát, ktorého poslaním je zachovanie kultúrneho dedičstva a jeho rozvoj na území od Beckova po Hlohovec.

Zakladateľ Marhátu pôsobil pri NATO

Občianske združenie Marhát o pár dní bude oslavovať úspešný rok pôsobenia v obci Hubina. V minulých mesiacoch združenie pripravilo napríklad pravú dedinskú zabíjačku, výstavu ovocia a zeleniny či otvorenie vyhliadkovej veže na Marháte. Predseda organizácie sa nie vždy venoval kultúre a ľudovým tradíciám. „Odroku 1997do 2002 som pôsobil ako predstaviteľ ozbrojených síl SR pri NATO," hovorí Ján Paulech.
Podľa slov tohto rodáka z Hubiny vojenskú kariéru začal už na strednej, neskôr pokračoval na vysokej vojenskej škole, potom pôsobil na rôznych veliteľských funkciách a neskôr aj na Ministerstve obrany SR. Po roku 2002 sa vrátil na Slovensko a zaoberal sa otázkami medzinárodnej vojenskej spolupráce. Na dôchodok prišiel späť do rodnej dediny. Spoločne so susedom Jozefom Radošinským začali sledovať vývoj a kultúrne dianie v obci.
Od myšlienok prišlo k činom, až to vyvrcholilo založením občianskeho združenia. Zachovanie kultúrneho dedičstva vi-dieka sa stalo hlavným motívom činnosti týchto nadšencov. Členovia OZ po silvestrovskom výstupe na Marhát pripravia ďalší, v poradí už tretí ročník tradičnej dedinskej šibačky. Opäť bude možné vidieť maľovanie a zdobenie vajíčok a kraslíc, pletenie šibákov. Uskutoční sa tiež ochutnávka veľkonočných jedál, ale i súťaže pre mladých aj starších.

ZAUJÍMAVOSTI

■ Šikmá veža – zvonica pochádza približne z roku 1751. Je vysoká asi 12 metrov a odklon od vertikály je 1,48 stupňa, čo predstavuje 40-centimetrovú odchýlku na jej výšku. Pokiaľ by bola vysoká ako tá z Vrbového, jej náklon by bol väčší ako meter, teda by presahovala naklonenie vrbovskej zvonice.

■ Hubina je zvečnená aj v slovenskom filme Pásla kone na betóne. Počas osláv 650. výročia prvej písomnej zmienky o obci v roku 2003 prišla aj hlavná predstaviteľka tohto filmu Milka Zimková.

■ V lokalite Skalka sa v polovici minulého storočia hrával futbal. Púšťali sa tu šarkany a chodilo sa sem na prechádzky. V čase, keď ešte v obci bola škola, robili sa tu náučné prechádzky s učiteľmi a lampiónové sprievody.

■ Z Hubiny pochádza Marián Polonský, slovenský znalec dejín, rozprávač, ale hlavne vynikajúci a známy výtvarník. Venoval sa tvorbe medailí a keramiky. Námety čerpal najmä z helenistického Grécka. V Modre pôsobil spolu so svojim bratom Ivanom Polonským.

■ Hubinčan Martin Borovský cestoval v roku 1912 ako 29-ročný za prácou do Ameriky. V čase jeho odchodu za veľkú mláku sa potopil Titanic. Rodina Martina Borovského dlhé týždne žila v neistote, pretože nevedeli, akou loďou vlastne Martin cestoval. Nakoniec sa však ukázalo, že cez Atlantik sa dostal skorším parníkom a do New Yorku prišiel necelý mesiac pred potopením Titanicu. V tom období po vodách oceánu do štátov premávali mesačne iba dve lode, takže hubinský rodák mal naozaj šťastie.