Blog Petra Remiša: Fejsbuk a tao
Ak tam nie si, neexistuješ. Pred rokom som sa teda zaradil. Som medzi 350 miliónmi čakateľmi na nesmrteľnosť. Som na Fejsbuku.
Je nás tu už pekná kopa, tak si na nás bársaký niktoš nevyskočí. Mám aj svoj malý, 300-členný kmeň. Sú takí, ktorí sa doklikali až k 1000 súkmeňovcom. Ale nečudujem sa. Kto by odolal? Čím viacej, tým väčšie šance na posmrtný život
Najťažšie je teraz zadeliť si čas. Bežný Fejsbučan strávi 23 hodín na Zemi a zbytok vo virtuálnej realite, ale občas to mám domiešané. Chcem si variť obed, no neviem sa odtrhnúť od profilu krásky z Hlohovca.
Chápete. Čo keď si odskočím a premeškám fakt, že sa stala členkou skupiny„milujem domáce paščéky“?
Občas FB aj prekvapí. Napríklad:
1) Tri mesiace som sa v profile „zaujímal o mužov“ a nikomu to neprišlo podozrivé.
2) Strana SaS. Myslel som, že to je len krycí názov pre Stranu mierneho pokroku v medziach zákona.
3) Skupina AntiDesmod. Má „iba“ 172 členov. Smutné.
V tomto roku sa už musím rozhodnúť, ktorému svetu dám prednosť. A keďže nechcem skončiť ako totálny schizofrenik, vidím to na rituálnu samovraždu. Spálim fotky, pretrhnem linky, kompletne sa dilítnem.
Spolu s tými, čo nemajú na paušál, sa budem vznášať vo vákuu, medzi protónmi a neutrónmi. Ale nie nadlho.
Fejsbuk je tao. Virtuálna hra na večný život. Dovi pri ďalšej reinkarnácii.
