Slovenské osobnosti medicíny vo svete (34): 20. storočie
PIEŠŤANY – Seriál o osobnostiach so slovenskými koreňmi, ktorí dosiahli významné svetové úspechy v medicíne, pripravuje pre Piešťanský týždeň Prof. Jozef Rovenský. Aktuálne diely nájdete na internetovej stránke vždy v sobotu predpoludním. Dnešný diel je venovaný Ivanovi Lefkovitsovi
Ivan Lefkovits
* 21. 1. 1937 Prešov-vedecký pracovník – imunológ
V rokoch 1956-1961 študoval na Vysokej škole chemicko-technologickej v Prahe. Neskôr, v rokoch 1962-1965, pôsobil v Mikrobiologickom ústave ČSAV v Prahe. V roku 1967 získal titul CSc. Po roku 1968 emigroval. Bol zakladajúcim členom Basilejskeho imunologického ústavu (1969). V roku 1979 získal na lekárskej fakulte univerzity v Marburgu titul docenta a v roku 1990 na tej istej univerzite titul profesora. Bol tiež činný v LIGB (Neapol) a Paul-Ehrlich Inštitúte vo Frankfurte. V roku 2007 získal titul Doctor honoris causa (Dr h.c.) na Univerzite Pavla J. Šafárika v Prešove.
Vo svojej vedeckej práci skúmal najmä funkciu imunitného systému zdravých organizmov a príčiny, ktoré môžu vyvolať rôzne choroby. Významným príspevkom bolo vypracovanie metodiky, pomocou ktorej sa dajú izolovať poškodené bunky, určiť ich počty a presne ich identifikovať. Úzko spolupracoval s významnými vedcami, ktorí dostali Nobelovu cenu ako Jerne, Köhler a Tonegava. V súčasnosti sa venuje problematike proteomiky, sleduje bielkoviny, ktoré sú pri rôznych chorobách syntetizované za určitých geneticky definovaných podmienok.
Uvedený výskum má význam pri diagnostike a monitorovaní a sledovanie terapeutickej odozvy rôznych zápalových a iných závažných chorôb. Je autorom početných významných publikácií z odboru imunológie, pravidelne prednáša na významných medzinárodných fórach. Jeho veľkou zásluhou je založenie Letnej školy imunológie ako v Českej republike, ale aj na Slovensku.
