Prečo si nedávam predsavzatia…
Od istého času si nedávam novoročné predsavzatia. Aj tak žiadne dlho nevydrží. Niekedy ani pár hodín. Vždy sa nájde dôvod. Ukážem vám, ako to funguje v praxi. Pochopíte, že moje úmysly boli isté, len osud sa so mnou kruto zahral.
Ako škôlkar som si vyžiadal od Ježiška boby.Obyčajné sane mi nestačili. Pre nášho psa Punta boli príliš ťažké. Nedokázal ma na nich utiahnuť, čo mi kazilo moje novoročné predsavzatie: Stať sa polárnym bádateľom. Bohužiaľ, ten malý lenivec ma nechcel ťahať ani na boboch. Nepomohla ani palica so slaninkou na konci, s ktorou som mu šibrinkoval pred hlavou.
O rok neskôr som sa chcel byť bábkohercom. Ježiško mi priniesol maňušku. Somárika. Dal som si záväzok, že ho oživím. Od babky som si odlial svätenej vody a vyčkal som na moment, keď boli naši v kostole. V kúpeľni nad umývadlom som potom somárika slávnostne pokrstil na Hamira (podľa výrobcu Hamiro Příbram). Nechápem prečo, ale somárik pri krste neožil. Ani okom nemrkol. No čo sa dá čakať od somára?
Po vojenčine sme si s kamarátom Miškom dali záväzok, že pôjdeme pracovať do cirkusu. Mali sme dostať flek pri slonoch v cirkuse Berousek. Kydať sloní trus a podobnú šľachetnú prácu. Budúcnosť sme videli ružovo: Staneme sa dvojicou klaunov Guľôčka a Hranáčik. Pozrite sa na moju hlavu a skúste hádať, kto mal byť Hranáčik. Pred Vianocami sme dali výpoveď v práci a tešili me sa na šapitó. Bohužiaľ, po Novom roku sme boli obaja bez koruny a nemali sme ani na vlak do Prahy. skončili sme ako doručovatelia na Pošte Piešťany 1.
Naposledy som si dal predsavzatie, že od adventu nebudem hrešiť. Týždeň pred Štedrým dňom som učil v Čachticiach, v kultúrnom dome. Zabudol som si jednu učebnicu v aute. Vyjdem von a čo nevidím? Mladý Róm piluje poslednú jedličku pred kulturákom. Prv, než som stačil pozdraviť „Pán Boh pomáhaj“, vzal nohy na plecia. Stromček som si odložil pod schody, ale ešte v ten večer mi ho ukradli. A potom nenadávaj!
