Martina Moravcová: Piešťany, zobuďte sa!

Určite sa na dieťatko tešíte, ako ste oznámili túto radostnú novinu manželovi?
Teším sa, samozrejme, ako každá žena, ktorá túži po rodine v mojom veku. Keď som si urobila tehotenský test a vyšiel pozitívny, manželovi som správu oznámila telefonicky, pretože som bola práve na služobnej ceste.
Kedy sa bábätko narodí a máte už vybraté meno?
Termín mám stanovený na jún. Meno sme zatiaľ nevyberali, na to je ešte dosť času. K priezvisku Valko sa hodí aj slovenské, aj anglické krstné meno, takže ešte neviem, aké dáme.
Príde vám s bábätkom pomáhať mamina?
Áno, už sme sa dohodli, chcem mať mamu pri sebe, aby mi v začiatkoch pomohla a poradila.
Bude z neho plavec?
Manžel hrával tenis, takže uvidíme, na koho sa podá. Ale určite dozriem na to, aby sa moje dieťa alebo deti venovali športu. Fyzická aktivita pomáha človeku rozvíjať dôležité vlastnosti pre život.
Vy ste sa dostali naozaj ďaleko, získali ste niekoľko desiatok medailí, päťkrát ste sa prebojovali na olympiádu, ktorá najdôležitejšia vlastnosť vám pomohla?
Nemôžem povedať, že by išlo o jednu najdôležitejšiu, človek by mal disponovať súborom viacerých nielen vlastností, ale aj okolností a predpokladov. Ja som mala napríklad veľmi dobré zázemie a podporu v rodine. Šport je však predovšetkým tvrdá drina, musíte sa neustále kontrolovať. Nemohla som si dovoliť žiadne výstrelky, napríklad ísť na žúr, keď ma čakal ráno tréning, lebo som vedela, že by som stanovenú dávku neodplávala. Dôležitá je preto minimálne pevná vôľa a vytrvalosť.
Mali ste to iste náročné, neustály tréning, kým sa iní zabávali, neľutujete to niekedy?
A mám čo ľutovať? Nemyslím. Kto chce, nech sa zabáva, ale potom nech nezávidí.
Čoskoro vás čakajú materské povinnosti, budete doma s dieťatkom vy alebo manžel?
Určite ja, som teraz „nezamestnaná", keďže nemôžem profesionálne trénovať. Momentálne si to užívam, lebo doteraz ma čakal stále plný kalendár tréningov, súťaží, stretnutí, spoločenských akcií a naplánovaná pomaly každá minúta.
A čo budúca olympiáda, v médiách sa už mihli nejaké správy, pôjdete?
Olympiáda nie je niečo, čoho sa človek len tak rozhodne zúčastniť. Iste, bol by to rekord, šesťnásobná účasť na olympijských hrách nie je obvyklá, ale nezáleží to iba odo mňa, v hre sú kvalifikácie, sponzori, je veľa, čo treba pripraviť. V súčasnosti sa však sústreďujem na rodinu a uvidíme, čo život prinesie. Keď športovec chce niečo dosiahnuť, je zvyknutý ísť až nadoraz, a to sa nedá dlho vydržať. V posledných rokoch už na sebe pozorujem, že musím viac striedať výkon s oddychom a regeneráciou, aby som sa udržala vo forme.
Kariéra športovca je obmedzená časom či vekom. Už ste rozmýšľali o tom, čo budete robiť, keď skončíte s plávaním?
Zatiaľ o tom veľmi neuvažujem, plávanie je stále mojou „srdcovkou."
Chodievate do Piešťan, vyrastali ste na Eve, ako vnímate situáciu s chýbajúcim kúpaliskom?
Už sa k tomu nemám ani chuť vyjadrovať. Niektorí ľudia sa tvária, že ten problém vznikol teraz, ale on sa vlečie už skoro desať rokov. Už vtedy sme rokovali s mestom, s
kúpeľmi, mali sme možnosť zohnať investorov aj peniaze. Mesto dalo vypracovať veľkú štúdiu za niekoľko stotisíc korún, projekt Národného plaveckého centra, ale nikam sme sa nakoniec nedostali. Vraj nie je vhodný pozemok. Podľa mňa však nebola chuť alebo vôľa. A dnes už sa ťažko nájdu aj peniaze. Som z toho sklamaná, predbieha nás Galanta či Dunajská Streda a Piešťany, ktoré boli kolískou plaveckého športu a cestovného ruchu, zostávajú ďaleko pozadu. Máme vydláždenú pešiu zónu, ale tú už predsa majú všetci.
Čo by ste teda Piešťanom zaželali do nového roku?
Aby sa konečne zobudili. Je veľká škoda, že sa napríklad kúpele uzavreli na ostrove. Mesto akoby stratilo jeden zo svojich pilierov, ktoré ho držali. Stále má síce svoju atmosféru a ľudia, ktorí prichádzajú zvonku, tie problémy nevnímajú, ale tým, ktorí tu žijú, chýbajú plochy či priestory na aktívny oddych. Jeden kolookruh pre cyklistov či korčuliarov je málo. Stačí sa pozrieť napríklad do susedného Rakúska, aké sú tam služby a podmienky. A nemôžeme to presadzovať iba my, športovci, zmenu musia chcieť aj občania.
Ďakujeme za rozhovor, držíme vám palce a dúfame, že nám dáte správu, keď sa bábätko narodí…
Samozrejme, ale ako poznám novinárov, budete to vedieť možno ešte skôr ako ja (smiech).