Boh ruší hranice medzi nami

Odtiaľ prišiel k nám na návštevu sám Boh v ľudskom tele. Dnes sa veľa spomína, hovorí o bezhraničnom svete, sami môžeme i pociťovať dôsledky rúcania hraníc medzi ľuďmi, medzi národmi. Tým, kto búra tieto hranice, je však predovšetkým Boží Syn. V ňom nám prichádza Božie kráľovstvo. To nieje totožné s našimi zemskými štátmi alebo su-perštátmi. V tomto Jeho kráľovstve sa radi podvoľujeme Božej vôli, lebo „On je predivný Radca, mocný Boh, Otec večnosti a Knieža pokoja." /Iz 9,5/
Ale napriek tomu, že navonok hľadáme cesty, ako sa spojiť, zjednotiť, radšej sa zaraďujeme do spoločenstiev, priraďujeme k ľuďom, ktorí sú takí istí, ako my. Vytvárame getá – uzatvorené komunity, aby sme v nich hľadali potvrdenie, prijatie, len aby sme nič nemuseli meniť. Ani v názoroch, ani v postojoch, ani v pravidlách.
A tak sú núdzni, ktorí v pokušení závidia bohatým zisky, ale nevidia risk a námahu. Bohatých zas zvádza myslieť si, že kto ne-drie, ten nemá – a chudobnejšími pohŕdajú. Zbožní vyčítajú menej zbožným nedôslednosť a zbožných zas tí menej zbožní považujú za pokrytcov. Podobne sa oproti sebe stavajú mladí a starí, jednoduchí a vzdelaní, zdraví a chorí.
Nie je jednoduché otvoriť hranice, nie je ľahké zniesť odlišnosť. Boh však hranice medzi nami ruší. Volá k slobode a k premene.
Iste si môžeme a máme zachovávať to, čo je nám vlastné, čo patrí k našej identite na poli národnom, cirkevnom, rodinnom. Tým môžeme aj veľmi prispieť a obohatiť ľudskú spoločnosť. Vždy sa však potrebujeme zbaviť niečoho, čo je zlé, čo je tmou v našich vzťahoch, myšlienkach, správaní.
„Spravodlivosť povznáša národ, ale hriech je hanbou národov." /Pr 14,34/ Ježiš sa nebál poukazovať na hriech ani vo vlastnom národe. On však prichádza ako
Kráľ, ktorého ustanovil sám Boh, a je veľkým osobným i spoločenským požehnaním, ak ho necháme panovať v našich srdciach. K Nemu raz prídu zo všetkých národov. On berie na seba aj náš hriech.
Nech sú Vianoce pre nás časom, keď budeme činiť pokánie, pretože sa priblížilo kráľovstvo Božie, a nech Boží syn sám, Jeho láska a spravodlivosť trvalo zostáva v našich srdciach.
Branislav Dolinský, zborový farár Cirkevného zboru ECAV na Slovensku Piešťany

Čas pred Vianocami dostáva chaotickú príchuť…
Zima akoby bola ďaleko pred nami, veď po snehu niet ani chýru, a Vianoce? Len niekoľko dní nás od nich delí. Je to o dňoch, ktoré sa nám presýpajú pomedzi ruky a pri dnešnej hektickej dobe si ani nestihneme uvedomiť, že príchod Krista je už skutočne za dverami. Už sa nemôžeme spoľahnúť ani na priazeň počasia, ktoré by nás privrelo do svojich domovov, aby sme si pri teple rodinného kruhu uvedomili, že život má aj svoju duchovnú stránku. Práve o nej je toto obdobie. Realita je však často iná. Čas pred Vianocami dostáva chaotickú príchuť…
Vianoce – sviatky narodenia Pána – sú obsahom každý rok rovnaké, predsa sú zároveň vždy iné. Sme o rok starší, niektorí odišli do večnosti, iní pribudli. A kto spočíta množstvo darov, ktoré sme od posledných Vianoc dostali?
Istý autor hovorí: „Je nutné čosi urobiť. Čosi okresať. Zviesť duchovný boj. Pozoruhodné nie je to, že Boh nás osekáva mnohými údermi dláta, ale že si vystačí s málom. Keď pochopíte, aká veľká je vzdialenosť medzi tým, kde ste boli, a tým, kde ste sa dostali, uvidíte, s akou mimoriadne malou námahou, ako takmer bezbolestne, sa Bohu vo svojom milosrdenstve podarilo priviesť vás tam. Nezvyčajné nie je to, koľko zla sa stáva dobrým ľuďom, ale koľko dobra sa stáva tým zlým. Práve toto si uvedomí starozákonný Jób, keď napokon uzrie Boha. A práve na toto sa dozvie odpoveď a je šťastný. A budeme aj my."
Nuž dajme sa Bohu okresávať. Radostne, lebo čím viac nás Boh okresáva, tým sme bližšie k nebu…
Ján Krstiteľ volal: „Pripravte cestu Pánovi!" Zmeňte svoje predstavy o Mesiášovi. Vzdajte sa svojich nárokov na svetovládu. Vyrovnajte pahorky pýchy, zasyp-te údolie sebectva. Nemôžete ďalej kráčať po ceste, ktorou ste sa vydali. Obráťte sa, zmeňte smer. Prehodnoťte svoje vnútorné očakávanie, zmeňte svoje hodnotenie a nahraďte ho novým.
Boh neopúšťa svoje deti. Ak sa spamätáte a obrátite sa k nemu s vďačnosťou a chválou, privíta vás s otvorenou náručou. Choďte za ním, keď je vaša túžba žalostná, keď akákoľvek iná pomoc je zbytočná. Dvere z jeho strany sú otvorené.
Nech je naša viera v Božiu lásku pevná. Aj vtedy, keď máme pocit, že Boh je ticho. Nebojme sa, nezabudol na nás. Ježiš, dieťa v jasliach, je toho dôkazom.
Ján Bederka, dekan – farár