Príprava na Vianoce a Štedrý deň

Väčšine ľudí možno áno, ale  v minulosti sa všetci kresťania na vianočné sviatky pripravovali už dlhší čas pred Štedrým dňom.Vianoce našich dávnych predkov boli poprepletané očakávaním a vďačnosťou z príchodu Božieho dieťaťa na svet, spolu s rôznymi obradmi, obyčajmi a tradíciami.
Zvyky a obyčaje v zimnom období vrcholili v tzv. stridžie dni – deň sv. Kataríny, Ondreja, Barbory, Mikuláša, Lucie a Tomáša. Názov „stridžie dni“ vychádza z poverovej predstavy, že v tieto dni sa aktivizovali démonické sily, najčastejšie stotožňované s postavou strigy. Podľa predstáv ľudu, dokonca ešte aj v prvej polovici 20. storočia, sa strigy usilovali vniknúť predovšetkým do stajní, aby odobrali kravám mlieko. Pretože po tieto dni nikto žiadnu ženu – s výnimkou domácich – do stajne nepustil, strigy vraj využívali svoje schopnosti premeniť sa na niektoré zviera, zvyčajne na mačku, aby sa v nestráženom okamihu dostali k dobytku.
Niektoré strigy sa vraj dokázali pretiahnuť aj cez úzke štrbiny medzi dverami, oknami i cez kľúčovú dierku, preto najčastejšie gazda alebo gazdiná urobili na takýchto miestach cesnakom alebo posvätenou kriedou kríže, prípadne okolo každého možného prechodu nakreslili ešte aj kruh.
V liturgickom kalendári predchádza Štedrému dňu obdobie nazývané advent. Názov pochádza z latinského slova adventus a znamená príchod – príchod Ježiša Krista. Ide o obdobie vymedzené štyrmi nedeľami pred sviatkom narodenia Ježiša Krista, a o obdobie vlastnej duchovnej prípravy na Vianoce. S adventom boli spojené pôstne dni, keď sa popri duši malo očistiť aj telo, zriecť sa mäsa a mäsových výrobkov.