Dubovany: Obec so služobne najstarším starostom

Dubovany v číslach

■ 972 – počet obyvateľov
■ 1134 ha – rozloha chotára
■ r. 1113 – prvá písomná zmienka
■ r. 1943 – súčasný názov obce

Prierez históriou

Dubovany majú z hľadiska svojho názvu pestrú minulosť. Prvým písomne zachovaným názvom obce bol podľa Zoborskej listiny z roku 1113 „villa Lucinci". Archeologické nálezy však dokazujú, že oblasť bola osídlená už predtým. Žil tu napríklad aj nitriansky hradný služobník Roland. Najstaršie archeologické nálezy z dejín Dubovian pochádzajú z mladšej doby kamennej.

S pribúdajúcimi rokmi sa názov dnešnej obce menil. Keďže dnešné Dubovany vznikli v roku 1943 zlúčením Horných a Dolných Dubovian, v kronikách sa obec vyskytuje pod mnohými názvami. Spomeňme aspoň najčastejšie: v roku 1278 sa volali Losonc, o sto rokov neskôr Dub, potom Dubowe, Dubowen, Felső Dubová, Ober a Unter Dubowan, v maďarčine Felsödubovány a Alsó-dubovány, po prvej svetovej vojne Horné a Dolné Dubovany. Od roku 1943 nesie obec dnešný názov.

Obecné symboly

Dubovany používali už od začiatku 18. storočia samostatné obecné pečate. V oválnej pečati Horných Dubovian z roku 1701 je zobrazený lemeš obrátený hrotom dohora a v kruhopise pečate je nápis: LEVAR + DVUBOVAN + 1701. V pečati Dolných Dubovian z roku 1710 je zobrazená Panna Mária s Ježiškom, obklopená šiestimi hviezdičkami.
V kruhopise pečate je nápis: ALSCHO DUBOVANIENSIS SIGILVUM 1710. Erb Dubovian, ktorý navrhol Jozef Šimončič, je výstižným kompromisom medzi vyobrazeniami na pečatiach oboch pôvodných obcí. Tvorí ho modrý štít so strieborným lemešom obráteným hrotom dohora, obklopený šiestimi šesťcípymi zlatými hviezdami.

Oplatí sa vidieť

Dominantou obce je barokový Kostol sv. Michala Archanjela. Doba jeho postavenia síce nie je známa, no prestavaný bol v roku 1778. Súčasťou areálu kostola je aj starší cintorín, na ktorom sa už nepochováva, no sú na ňom barokové kríže z 18. a 19. storočia. Medzi dominanty patrí aj areál pálenice a ďalšou zaujímavou bodovou je penzión, ktorú prestaval zahraničný podnikateľ z nevyužitej sýpky. Na pekne upravenom cintoríne s chodníkmi zo zámkovej dlažby sa nachádza zvonica, z ktorej umieráčik zvestuje miestnym obyvateľom každé úmrtie i pohreb.

Dubovany dnes

V poslednom desaťročí vyrástlo v Dubovanoch viacero objektov, ktoré slúžia obyvateľom obce. Mladé rodiny privítali predovšetkým postavenie nových šesťbytoviek, v obci je okrem elektriny zavedený vodovovod i plyn. Horšie je to s kanalizáciou, ktorú zatiaľ využíva len 20 percent domácností.

Práve dobudovanie kanalizácie, ktorá ústi do čistiarne odpadových vôd vo Veselom, je prioritou starostu obce Jozefa Marka na najbližšie obdobie. Päťdesiatnik J. Marko je služobne najstarším starostom v našom okrese. Začínal v roku 1986 ako predseda MNV a na čele obce stojí až dodnes. „Okrem kanalizácie máme v pláne aj ďalšie investičné akcie. Kompletnou rekonštrukciou prejde budova obecného úradu i amfiteátra v jeho areáli.

V nadstavbe budovy budú kancelárie úradu i s kompletným sociálnym vybavením a knižnicou. V spodnej časti bude kultúrny dom, ktorý nám doteraz chýbal. V prístavbe budú priestory aj pre kotolňu, sklad a garáž. Na túto rekonštrukciu v hodnote zhruba 507-ti sí c eur (vyše 15 miliónov korún) nám poskytla nenávratnú pôžičku Poľnohospodárska platobná agentúra.
Rekonštrukciou administratívnej budovy, ktorú sme odkúpili od TAVOS-u, pribudne v obci aj šesť nájomných trojizbových bytov. Pripravuje sa tiež výstavba štvorpodlažného bytového domu. Financovať to bude spoločnosť Urbareal, ktorej sme za symbolickú cenu predali pozemok. Na jar začneme aj s rekonštrukciou verejného osvetlenia a po dobudovaní kanalizácie nás čaká revitalizácia chodníkov a ciest," hovorí starosta.

Spoločenské vyžitie

V obci funguje viacero spoločenských organizácií. Najdlhšie tu pôsobí dobrovoľný hasičský zbor, ktorý bol založený v roku 1929. O dva roky menej má dychový súbor Dubovanka, v roku 1949 založila telovýchovnú jednotu Sokol, v roku 1950 vznikol v obci MNV, ktorého prvým predsedom bol Rudolf Konček. JRD vzniklo v roku 1955. V roku 1992 otvorili v obci materskú a základnú školu.
Atléti zasa poriadajú každoročne Mikulášsky kros. V sobotu 5. decembra bude už jeho 27. ročník. V Dubovanoch majú aj poľovné združenie Mariáš, MO Slovenského zväzu záhradkárov a Obecný klub seniorov. S použitím materiálov obce spracoval a napísal

Kostolníka vypočúvala ŠTB

Asi najstarším kostolníkom v našom okrese je 77-ročný Bohumil Strečanskýz Dubovian. Bývalý šofér na nákladiaku na družstve túto službu v miestom kostole vykonáva už 47 rokov. „Vtedajší kostolník Emil Poturnay sa sťažoval, že má veľa práce, preto by potreboval pomocníka. Rozhodol som sa, že mu budem pomáhať, a keď z funkcie odišiel, stal som sa jeho nástupcom.
Možno si niekto myslí, že je to jednoduchá práca, no človek musí odviesť statočnú a zodpovednú prácu. Kostolník totiž robí aj s peniazmi, ktoré vyberá od veriacich do košíka. Okrem toho sa starám o kostol a jeho okolie, pripravujem kňazovi pred bohoslužbami knihy i rúcho, pomáham mu obliecť sa do neho a po omši zasa vyzliecť, musím pozažíhať sviečky.
Mojím pomocníkom je Jozef Šajtlava. Voľakedy som chodil aj zvoniť, ale už len pred pohrebom. Za môjho pôsobenia sa už v kostole zvonilo ráno, na obed i večer automaticky, " hovorí kostolník. Bohumil Strečanský, ktorého všetci v obci poznajú len pod menom Milo, má však na kostolnícku funkciu aj nemilé spomienky: „Pôsobil tu kňaz, ktorý na mňa poslal tajnú políciu. Pri jednom pohrebe mu totiž niekto na jeho mercedes namaľoval hákový kríž.
Potom si nechával auto pri bránke cintorína, no tam mu zasa priviazali auto o bránku oceľovou reťazou. On si však myslel, že som to urobil ja. Pritom pred pohrebom i počas neho som bol po celý čas pri ňom. Prišli za mnou aj tajní s tým, že sa farár na mňa sťažoval. Hneď však pochopili, že som nevinný a odišli. Kňaz, ktorý už od nás odišiel, že si však možno dodnes myslí, že som to urobil ja." Pre zaujímavosť, za jeho pôsobenia sa vystriedalo v Dubovanoch 24 kaplánov a päť správcov fary.
Zaujímavosti
■ Z historických prameňov sa dozvedáme, že v Dubovanoch boli v minulosti aj dvaja mlynári. V nádašdyovskej časti obce zasa chovali miestni poddaní v roku 1600 okrem kráv a oviec aj 73 koní.

■ K zaujímavým archeologickým nálezom zo 17. storočia patria pozostatky objektu, v ktorom sa vyrábali a vypaľovali kachlice do vykurovacích zariadení, aké sa používali ešte v minulom storočí.

■ V roku 1914 dali do prevádzky v obci liehovar, ktorý fungoval až do roku 2005. V súčasnosti v ňom prebieha rekonštrukcia. Po jej dokončení tam budú vyrábať lieh do biopalív.

■ Začiatok 20. storočia bol v Dubovanoch poznačený dvoma veľkými tragédiami. V lete roku 1908 si požiar v Dolných Dubovanoch vyžiadal viaceré ľudské životy a vyhorela takmer celá obec. O rok neskôr dokonca obe obce úplne vyhoreli.

■ V roku 1905 sa v Dubovanoch narodil kňaz Ľudovít Žilka. V 50. rokoch minulého storočia bol prenasledovaný a v roku 1957 na následky neľudského zaobchádzania a šikanovania zomrel. V obci má pamätnú tabuľu.

■ V Dubovanoch bola v minulosti aj pekáreň. Jej vlastníkom bol Václav Filip, pôvodom zo Zakarpatskej Ukrajiny. Piecť v nej začal v roku 1947 a jej brány sa zavreli v polovici päťdesiatych rokov minulého storočia. Posledným pekárom bo Ľudovít Marko, otec dnešného starostu.

■ Rodina Víta Lukáča vlastnila veľkú sýpku, ktorú im v roku 1949 znárodnili. Do konca 70. rokov minulého storočia slúžila miestnym družstevníkom ako sklad obilia. Začiatkom 90. rokov ju v rámci reštitúcie vrátili pôvodným vlastníkom. Chátrajúcu budovu odkúpil v roku 2003 taliansky podnikateľ, ktorý v nej vybudoval penzión s pizzeriou.

■ Vďaka zákonu o reštitúciách prišla obec aj o budovy, v ktorých boli dovtedy umiestnené materská a základná škola a kultúrny dom.

■ Najrozšírenejším menom v Dubovanoch je Strečanský. Bolo obdobie, keď v dychovej hudbe Dubovanka pôsobila takmer polovica muzikantov s týmto priezviskom.