Blog Petra Remiša: Sex za čučo
Obal predáva. Toto staré tajomstvo som znovu objavil, keď jeden z mojich študentov vytiahol na mňa fľašu kubánskeho rumu. Fľaša bola vyčačkaná, taká retro – komunistická. Ale nebyť toho obalu, mám pocit, že pijem obyčajné „kábečko“.
Pekný príklad mi poskytol aj môj kanadský priateľ Larry.
V našej Bille mu učarilo krabicové víno. Po slovensky čučo. Zbytočne som mu vysvetľoval, že víno za euro na Slovensku pijú len bezdomovci. Nedal si povedať a vybral sa na rande s jabĺčkovým nápojom v tetrapaku.
Chcel si „naraziť“ istú Natašu. Bohužiaľ, čučo nezabralo, tak nebolo ani ostatné.
„Pozri, ak si chceš užiť, nesmieš byť taký škrob. Musíš priniesť víno v sklenej fľaške, aspoň za sedem euro,“ vysvetľoval som mu pravidlá hry. Ukázal som mu aj svoju bohatú, hoci vypitú vinotéku, aby sa chlapec zorientoval.
O týždeň šiel Larry zase na rande. Znova si kúpil krabicové víno.
Jeho zahmlené okuliare a šťastný úsmev na druhý deň hovorili za všetko. Nechápal som: „Tak ona si dala lacné čučo a išla s tebou na hotel? Larry, ty si svetová kapacita a máš jedinečný know-how!“
Larry nebol sebec. Svoje „know-how“ mi odovzdal a odvtedy ho šírim ďalej.
Na rande stačí aj čučo. Len ho treba preliať do flaše od Matyšáka.
