Rómea vyhnaui z Lozorna do Pješčan

Hru upravil Jozef Moravčík Jakubovec do záhoráčtiny a dej umiestnil do Lozorna. V kratučkej úlohe mastičkárky mala vystúpiť aj Magda Vášáryová. 
Umelkyňa sa však pre chorobu ospravedlnila a tak sa publikum muselo uspokojiť „len“ s výkonmi nadšených ochotníkov.  Tí však hrali s naozajstným nasadením, hoci nie všetci boli rovnako presvedčiví. Výborne sa zhostila svojej úlohy napríklad Ivana Bolebruchová, ktorá hrala dojku a tiež 27-ročná učiteľka ZUŠ v Senici Ľuboslava Pavesková ako hlavná postava tragédie – nežná Júlia. V roli Rómea sa predstavil Ján Jozéfek, študent Cirkevného konzervatória v Bratislave. 
Príbeh sa teda odohrával podľa „šejkspírovskej“ predlohy v záhoráčtine takto:  „Na Záhorí v Lozorne žijú dva zneprátelené šlachtické rody Kapuletovci a Montekovci. Jejich nenávist rozpíná sa Lozornem jak mor. Dosadzený místodržitel Haramia je mjaký na to, aby v Lozorne zjednau porádek. Neví po záhorácky a proto ho konc nikdo neposúchá. Co čert nesceu, muadý Montek Rómeo sa zalúbi do Júlije Kapuletovej a jejich lásku načerno posvjací mních Vavrinec…“
Dej predstavenia sa odvíjal dynamicky a bol popretkávaný gagmi z tohto nárečia na slovensko-moravskom pomedzí. Možno preto bolo občas náročné pre nás Piešťancov „nevypadnúť z obrazu". Záver však bol opäť známy, hoci trochu modifikovaný: „Po šarvátce, v kerej je zabitý Merkúcio a Tybalt, je Rómeo vyhnaný z Lozorna (do Pješčan) a Júlija sa urobí mrtvú, než by si mjeua vzít grófa Pavliša, kerémuju rodičé slúbili. Po neščastném nedorozumjeňú Rómeo a Júlija umírajú jak objeťe nenávisci a až jejich smrt udobrí oba rozvadzené rody."