Borovce: Táto dedinka bola kedysi mestečkom

Borovce v číslach

■ 977 – počet obyvateľov
■ 1088 ha – rozloha chotára
■ r. 1262 – prvá písomná zmienka
■ r. 1920 – dnešný názov obce

Prierez históriou

V historických písomnostiach sa Borovce po prvý raz spomínajú v roku 1262 pod názvom Borey. Vtedy kráľ Belo IV. daroval komesovi Zochudovi a jeho bratom pozemky, ktoré predtým patrili hradu na nitrianskom Zobore. Neskôr obec viackrát zmenila majiteľov a koncom 14. storočia sa v listinách uvádzala ako oppidum -mestečko.
Cez obec viedla už v prvej polovici 15. storočia obchodná cesta. Ani Borovce sa nevyhli tureckým nájazdom. Prvý osmanský vpád zažili koncom 16. storočia a druhý v šesťdesiatych rokoch 17. storočia. Po druhej svetovej vojne patrili Borovce do okresu Piešťany. V roku 1960 sa stali súčasťou okresu Trnava, od roku 1993 opäť patria pod Piešťany.

Obecné symboly

Zachovaná obecná pečať je datovaná rokom 1719. Je na nej zobrazený svätý Vavrinec s roštom v pravej a martýrskou palmou v ľavej ruke. Obe strany postavy lemujú kvety. V kruhopise pečate je nápis SILIUM + PAGI + BORI + ANO + 1719 + S + LAVRETIUS. Patrón Boroviec, svätý Vavrinec, žil v treťom storočí nášho letopočtu. Bol diakonom a umučili ho na rozžeravenom rošte.

Cirkevné peniaze totiž rozdal chudobným namiesto toho, aby ich odovzdal cisárovi Valeriánovi. Na pečati je preto zobrazený rošt i palmová ratolesť, tá je znakom mučeníctva. Erb obce pozostáva z červeného štítu v ktorom je zlatý vavrínový veniec. Vlajka je zložená z dvoch červených a jedného žltého pruhu.

Oplatí sa vidieť…

V obci sa nachádza niekoľko historických budov. Najvýznamnejšou je Kostol sv. Vavrinca, ktorý dokončili v roku 1781. Je postavený na mieste pôvodného kostola zo začiatku druhej polovice 16. storočia. V parčíku pred kostolom je socha sv. Jána Nepomuckého z roku 1768. V Borovciach sa zachovali aj dve kúrie – v jednej z nich je dnes fara.
V jednoposchodovej budove obecného úradu našli svoje miesto aj pošta, knižnica, materská škola a kultúrny dom. Hneď za touto budovou sa rozprestiera areál futbalového štadióna ŠK Borovce. V minulosti sa v obci nachádzala aj železničná stanica, no po zrušení trate do Rakovíc ju prestavali na rodinný dom. Borovce sú známe aj svojimi vykopávkami a kostrovými hrobmi. Vykopávky tu robil tím Danice Stašíkovej z Archologického ústavu v Nitre.

„Na Rakovickej uličke sa pred vyše desaťročím robila cesta zo zámkovej dlažby. Farebne na nej boli odlíšené siluety jednotlivých pohrebísk a kostrových hrobov, ktoré sa pod cestou nachádzali. Cesta však napokon nebola dokončená a neskôr dali poslanci obecného zastupiteľstva dlažbu rozobrať. V súčasnosti je tam len neupravená cesta," hovorí starosta Boroviec Ladislav Adamčík.

Borovce dnes

Borovce dnes menia svoju tvár k lepšiemu. V posledných rokoch tu pribudli dve nové šesťbytovky. V každej sú štyri trojizbové a dva dvojizbové byty. V areáli futbalového štadióna v tomto roku odovzdali do užívania nové viacúčelové ihrisko s umelým
povrchom. Obec sa môže popýšiť aj tromi novými vkusnými autobusovými zastávkami. Škoda len, že ich vandali už stačili poškodiť. Obyvateľov Boroviec však trápi, že v obci nie je kanalizácia. Doteraz je vybudovaný iba hlavný ťah, na ktorý sú napojené nové bytovky.
„Projekty sú hotové, teraz čakáme na peniaze z eurofondov. V obci bude treba vybudovať vyše šesť kilometrov kanalizačných rozvodov. Rátame s tromi stovkami prípojok. Kanalizácia bude kombináciou gravitačnej s tlakovou. Prečerpávacie stanice budú len v miestach, kde si to bude situácia vyžadovať. Vybudovanie kanalizácie bude stáť asi 2,3 milióna eur," prezradil nám borovský starosta.

Spoločenské vyžitie

V obci sa najviac darí futbalovému klubu ŠK Borovce. Ten má v dlhodobých súťažiach družstvo žiakov a dospelých. Aktívna je aj kresťanská mládež a spolok kresťanských dôchodcov. Poľovníci však po zatvorení miestnej strelnice stagnujú, a to sa dá povedať aj o hasičoch. „Tým chýba šéf, čo je škoda, pretože potrebnú techniku máme k dispozícii," posťažoval sa L. Adamčík.

V tejto budove sa v minulosti skladovalo obilie.
Najnovšie správy čítava v miestnom rozhlase Darina Stillhammerová.
Borovská budúcnosť – žiaci materskej školy.
Ladislav Adamčík, starosta
Strojníci pred parnou oracou mašinou.
Úrodu z horného poľa zvážal voľakedy aj takýto vláčik.
Dôchodca Jozef Tvaroška odohnal z pošty lupiča.
V obci pribudlo v tomto roku viacúčelové ihrisko.
Pohľad na Borovce zo začiatku minulého storočia.
Zaujmavosti z Boroviec

• V bývalej očkaiovskej kúrii sídlila aj výskumno-šľachtiteľská stanica, ktorá sa zameriavala na výskum ovocných stromov a neskôr aj na rastlinnú výrobu.

• Od roku 1955 tu fungoval prvý výskumný ústav rastlinnej výroby na Slovensku, ktorý sa potom presťahoval do Piešťan.

• V Borovciach v 70. rokoch minulého storočia vysadili prvý orechový sad zo štepených orechov na Slovensku, ktorý existuje doteraz. Orechy už po troch rokoch od vysadenia rodili.

• V chotári obce bol v minulosti Mária dvor, ktorý patril Očkaiovcom. Choval sa tam hovädzí dobytok a ošípané. Zaujímavosťou bolo, že úrodu z priľahlého Horného poľa zvážali ešte v polovici minulého storočia na „ponvágloch" úzkokoľajnej železničky. Vagóniky spočiatku ťahali hore brehom voly. Dole išli samospádom, preto boli vybavené aj brzdami, takže potrebovali aj „brzdára".

• Borovce boli známe aj parnými oracími mašinami, ktoré orávali polia v tamojšom chotári. Využívali ich hlavne štátne majetky. Šesť a sedemradličné preklápacie pluhy orávali pôdu až do hĺbky 50 centimetrov. Uhlie a vodu, potrebné na pohon parných mašín, dovážali na pole na vozoch. Pod kotlami sa kúrilo kvalitným ostravským uhlím. Bola to však najekologickejšia príprava pôdy.

• V noci zo 7. na 8. októbra 1987 zavraždili tunajšieho správcu farnosti Štefana Poláka. Na pohrebe v jeho rodnom Plaveckom Petri sa zúčastnilo 12-tisíc ľudí. V poslednom čase sa Borovce zviditeľnili aj vďaka dvom prepadom miestnej pošty. Prvý raz však odišiel lupič naprázdno, pretože ho prekvapil miestny 79-ročný dôchodca Jozef Tvaroška.

• „Keď som prišiel do miestnosti pošty, zbadal som tam mladíka s kuklou na hlave. Pýtam sa ho, či je tu nejaký karneval, no on mi kázal, aby som radšej išiel do kúta. Ja som ho neposlúchol a začali sme sa klbčiť. Našťastie, napokon lupič utiekol," zaspomínal si na tento moment odvážny dôchodca. Druhý raz už bol zlodej úspešnejší a vedúca pošty Emília Štefanková mu musela vydať celú hotovosť. Bankového lupiča však napokon policajti dolapili vo Veľkých Kostoľanoch.

• Borovčania sa môžu pochváliť aj dvoma známymi osobnosťami. Prvou bol docent Kováčik, ktorý neskôr šéfoval Výskumnému ústavu rastlinnej výroby v Prahe, a v súčasnosti je obyvateľom obce viceprezident Slovenského kolkárskeho zväzu JUDr. Štefan Kočan. Ten je v civile generálnym riaditeľom sekcie kontroly a inšpekčnej služby na ministerstve vnútra.