Hnačkám sa dá vyhnúť

Hnačka je charakterizovaná ako riedka až vodnatá stolica, vyskytujúca sa častejšie než 3-5-krát za deň. Je prejavom zápalového ochorenia tráviaceho taktu, čiže zápalu sliznice žalúdka a čriev, ktorý môže byť vyvolaný baktériami, vírusmi, parazitmi či rôznymi toxínmi, alebo je prejavom poruchy imunitného systému pacienta.

Samotná hnačka predstavuje ochranný mechanizmus, pri ktorom sa organizmus intenzívne zbavuje nebezpečných baktérií a iných škodlivín. Ďalšími príznakmi dyzentérie, ako sa nazýva jednoduchá forma hnačky, bývajú nevoľnosť, zvracanie, bolesti brucha, plynnatosť a teplota. V stolici sa môže objaviť hlien. Pokiaľ hnačka netrvá dlhšie než 1-2 dni, nie je okrem šetriacej diéty a dopĺňania tekutín a minerálov potrebná žiadna špecifická liečba. Stratené tekutiny je vhodné nahrádzať vlažným, čiernym, nesladeným čajom, minerálkami alebo čistou vodou.
Nevhodné je mlieko, bublinkové, sladené nápoje a káva. Ak sladíme, tak iba glukopurom. Z potravín sú vhodné napríklad sucháre, varená ryža, varené zemiaky a banán. K tomu si pacient môže kúpiť voľno-predajné črevné absorbenciá, teda lieky, ktoré na seba viažu v tráviacom trakte rôzne škodliviny a toxíny. Patria k nim živočíšne uhlie, ktoré však nesmú užívať deti do 3 rokov ani tehotné ženy, a Smecta vhodná aj pre deti, dojčiace matky a tehotné. Po skončení hnačky je vhodné užívať probiotiká, teda potraviny alebo farmaceutické preparáty s obsahom laktobacilov, aby čím skôr došlo k úprave črevnej flóry.

Ak hnačka trvá dlhšie než dva dni, prípadne keď ju od začiatku sprevádzajú silné bolesti brucha až kŕče, vysoké teploty a v stolici spozorujeme krv či hnis, alebo ak sa pridajú kožné príznaky ako vyrážky či žltačka, vtedy je potrebné, čo najskôr vyhľadať lekára. Môže ísť napríklad o nebezpečnú bakteriálnu infekciu salmonelami. Je ich veľké množstvo druhov, a preto je priebeh ochorenia pri ich nákaze veľmi rôznorodý – čo do príznakov aj závažnosti.
Zdrojom salmonelózy môžu byť domáce zvieratá – husi, hovädzí dobytok a ošípané, alebo ich produkty, teda vajíčka, mlieko a mäso. K nákaze človeka môže dôjsť bezprostredným stykom s chorým zvieraťom, alebo, a to je oveľa častejšie, konzumovaním nedostatočne tepelne upravených výrobkov z vajec, mäsa a mlieka. Hlavné riziko, obzvlášť v lete, predstavujú majonézové šaláty, zmrzlina, huspenina, tlačenka, rôzne paštéty a nátierky, ale aj párky, takzvané špekačky, klobásy a salámy. Liečba potvrdených salmonelóz vyžaduje črevné dezinficienciá a špeciálne antibiotiká, ktoré ordinuje lekár.
Pri hnačke hrozí aj dehydratácia, teda odvodnenie pacienta, najviac u malých detí a starších, oslabených ľudí, kde je potom potrebná liečba infúziami v nemocnici. Bezpodmienečnú hospitalizáciu na infekčnom oddelení si vyžaduje aj vírusová hepatitída A, tzv. „choroba špinavých rúk", ktorej prvým príznakom sú tráviace ťažkosti a hnačka. Jej výskyt sa každoročne významne zvyšuje v auguste a septembri.

Autoimúnne zápaly čreva, známe ako Crohnova choroba a ulcerózna kolitída, nie sú síce charakteristické sezónnym výskytom, pretože sa môžu objaviť kedykoľvek počas roka, avšak často sa stáva, že spúšťacím mechanizmom je banálna infekcia tráviaceho traktu po diétnej chybe, alebo letná črevná bakteriálna nákaza. Obe ochorenia, prejavujúce sa častými riedkymi hlienovými až krvavými stolicami, sú natoľko závažné, že patria do rúk gastroenterológa.

Dodržaním zásady čistých rúk, konzumovaním len dobre umytého ovocia a zeleniny a dostatočne tepelne upravených produktov z vajec, mäsa a mlieka sa nepríjemným hnačkám aj ich komplikáciám môžeme vyhnúť.