O eurofondoch by mohol rozhodovať kraj

Mohlo by to pomôcť aj zvýšiť účasť občanov na blížiacich sa voľbách do samosprávnych krajov, myslí si expert na oblasť verejnej správy Viktor Nižňanský z Piešťan. 
"Keby boli VÚC omnoho viac zodpovedné za rozhodovanie, kde sa v regióne peniaze z eurofondov budú rozdeľovať, a nie, že to robia ministerstvá, tak potom by občania viac cítili ich účinkovanie v regióne," povedal Nižňanský.
Jednou z príčin nízkej volebnej účasti je podľa neho aj stále nedostatočná informovanosť o tom, čo všetko pre ľudí zabezpečuje vyšší územný celok. "Možno by sa aj politici a predstavitelia VÚC mohli viac zaujímať o to, aby ľudí viac informovali," doplnil s tým, že podľa neho sa občania o veci verejné príliš nezaujímajú, kým sa ich osobne nedotýkajú.
Účasť voličov na voľbách do orgánov samosprávnych krajov by podľa Nižňanského mohla zvýšiť aj nespokojnosť občanov s doterajším vývojom v ich kraji a teda túžba po zmene.
Nižňanský si však tiež myslí, že títo nespokojní občania sa môžu rozhodnúť, že voliť napokon nepôjdu, keďže im je vlastne jedno, čo sa v kraji deje. V tejto súvislosti dodal, že potom budú zbytočne nadávať na zloženie krajského parlamentu či na šéfa VÚC. "Majú možnosť ísť voliť a zmeniť to," konštatoval.
Na prvé kolo historicky prvých volieb v roku 2001 prišlo k volebným urnám 26,02 percenta oprávnených voličov. V druhom kole prejavilo záujem o voľbu siedmich predsedov samosprávnych krajov 22,61 percenta občanov.
Volebná účasť v prvom kole druhých regionálnych volieb, ktoré sa konalo v roku 2005, bola o osem percent nižšia ako vo voľbách v roku 2001. K volebným urnám prišlo len 18,02 percenta oprávnených voličov.
Ešte menej občanov (11,07 percenta) prejavilo záujem o druhé kolo hlasovania, ktoré sa konalo vo všetkých ôsmich samosprávnych krajoch, keďže občania si ani v jednom z nich nezvolili predsedu VÚC v prvom kole.