Od hlavnej ceny delil Veroniku necelý bod

Nika Chodelková, bola so svojim dielkom úspešná aj v medzinárodnej konkurencii a  vyhrala prvú cenu v kategórii B – hraný film. V celkovom hodnotení skončila na druhom mieste.  Od prvej pozície, ktorú na CIMES 2009 (Medzinárodná amatérska súťaž v nahrávaní) získal Brit Ken Green, ju delil necelý bod. Piešťanský týždeň sa s ňou rozprával o jej začiatkoch, o štúdiu dokumentárnej tvorby na vysokej škole, ale aj o tom, kedy zistila, že ju zaujíma práve réžia a nakrúcanie filmov.
V prvom rade vám chceme zablahoželať k tomuto úspechu. Aké sú vaše bezprostredné pocity, potom, čo ste sa dozvedeli o tejto výhre?
Ďakujem. Veľmi sa z toho teším. Vôbec som s tým nerátala a pravdupovediac, keďže som sa osobne nezúčastnila na CIMESe, na túto súťaž som trošku aj pozabudla. Teší ma, že práve Piešťanský týždeň je pre mňa poslom dobrých správ.
Vráťme sa však k vašim začiatkom. Kedy sa zrodila myšlienka, že budete študovať filmovú tvorbu?
Keď som bola malá, chcela som byť spisovateľkou. Nikdy som však nemala trpezlivosť dokončiť  texty. Neskôr som však  zistila, že stále vo mne zostala túžba rozprávať príbehy a našla som sa vo filme. Myslím si, že do tejto „brandže“ ma vtiahol a inšpiroval aj film od Davida Lyncha Sloní muž.
Vedeli ste niečo o kamere, strihu a technikách nakrúcania filmov?
Už na gymnáziu som si vyhľadávala rôzne informácie o réžii, o kamere, či filmovom umení. Dostala som sa niekoľkokrát aj na filmové workshopy. Keď som mala šestnásť rokov, išla som vyskúšať šťastie do Poľska. V rámci filmového festivalu mladých umelcov tam pomáhali a učili základy filmovej tvorby. Ja som spolupracovala s dvomi nemeckými kameramanmi, bola som na pozícii asistentky režiséra. Tam som zistila, že chcem byť práve režisérkou (smiech). Po gymnáziu som sa dostala na Vysokú školu múzických umení, kde už tretí rok študujem dokumentárnu tvorbu.
Spomínate si na vašu prvotinu alebo na prvý filmársky úspech?
Počas štúdia na strednej škole sme sa zišli partia amatérskych nadšencov a spolu sme urobili krátky snímok s názvom Príbeh jablka. S týmto krátkym filmom som prvýkrát súťažila aj na piešťanskej Videoame, už sú to tuším štyri roky.   
Spomínate Videoamu, ako ste vnímali túto súťaž vtedy a ako ju vnímate teraz?
O Videoame som sa dozvedela od známych. Páčilo sa mi hlavne priateľské prostredie a  milí ľudia. Celé to bolo také komorné. Vtedy som to vnímala skôr pocitovo, bez toho, aby som vedela niečo o filmovej teórii. Ročník 2009 sa mi zdal kvalitnejší,  aj videá boli lepšie spracované. Ako som však povedala, teraz mám za sebou teoretickú prípravu, tak celú súťaž vidím v úplne inom svetle.
Piešťanskú Videoamu ale aj medzinárodný CIMES ste vyhrali s krátkym filmom Delete. Kedy ste nakrútili tento film?
Tento snímok som nakrútila počas prvého ročníku na vysokej škole. Mali sme urobiť film na tému kufre. Dostala som sa k jednému vynikajúcemu námetu a spolu s ďalšími kolegami z ročníka sme na tom začali pracovať. Pripravila som scenár a rozpracovala tému. Na začiatku sme mali menšie problémy, pretože mi niekoľko ľudí odrieklo na poslednú chvíľu spoluprácu. Rýchlo sme pozháňali nový tím a začalo sa natáčanie. Síce to bolo namáhavé, ale keďže sme sa stretli niekoľkí nadšenci, tak atmosféra a nálada sa preniesla aj do samotnej tvorby filmu. Točili sme napríklad aj na Hlavnom námestí v Bratislave. Už o piatej ráno sme sa tam nahrnuli, čo bolo úplne spontánne a vládla tam príjemná a uvoľnená atmosféra.
Čo pripravujete teraz? Máte nejaké námety, ktoré by ste chceli v budúcnosti spracovať?
Zatiaľ som nerozmýšľala nad konkrétnym námetom. Niečo mám síce pripravené, ale nechcem o tom hovoriť. Najlepšie sa mi však robia témy, ktoré súvisia s mojou rodinou a s prostredím, ktoré dôverne poznám. Možno sa mi v najbližšom období podarí niečo takéto vymyslieť a následne aj nakrútiť.