Na Dušičky nechávali časť večere pre zomrelých

Ľudia verili, že je to magické obdobie, kedy pravidlá času a priestoru dočasne zmiznú  a zdvíha sa tenký závoj medzi svetmi. V tomto čase je ľahká komunikácia so zomrelými predkami.
Pozdĺž ciest preto dávali jablká  pre duchov, ktorí zablúdili, alebo nemali žiadnych potomkov, ktorí by sa o nich postarali. Vyrezávané dyne mali znázorňovať ochranných duchov. Po zotmení sa ľudia obliekli do bieleho, nosili kostýmy zhotovené zo slamy alebo sa obliekli za opačné pohlavie ako znak pochabosti prírodných duchov. Plodiny, ktoré boli po Samhaine na poli, sa už nesmeli zbierať, boli pre duchov prírody.
Stavali sa vatry, do ktorých sa hádzali kosti – ako obety za zdravý a hojný dobytok v novom roku. Uprostred dediny bola veľká vatra, ktorá symbolizovala jednotu. Popol z týchto ohňov ľudia rozprášili na polia a mal za účel chrániť a žehnať zemi. Zvyk vítania mŕtvych, spojený so zapaľovaním sviečok prevzala neskôr cirkev a dnes ho slávime 2. novembra ako  Spomienku na všetkých zosnulých – ľudovo nazývaný Dušičky.
Biskup Izidor zo Sevilly prišiel v 7. storočí ako prvý s návrhom, aby bol jeden deň v roku zasvätený pamiatke všetkých zomrelých. Svojim mníchom  prikazoval, aby omšu deň po Zoslaní ducha svätého slúžili za duše zomrelých. Vlastný pamätný deň na všetkých verných zosnulých, ako tento deň nazýva kresťanský kalendár, vznikol v roku 998.
Na Slovensku siaha úcta k mŕtvym až k našim praslovanským predkom. Podľa ich predstáv sa duše zomrelých predkov zúčastňovali na udalostiach svojho rodu, ktorý si ich mal uctievať primeranými obradmi. V ľudovej tradícii bolo napríklad na Orave typickým zvykom v noci z 1. na 2. novembra umiestňovať na hroboch jedlá a nápoje pre „dušičky“.
V tieto dni horeli na hroboch sviečky ako symbol večného svetla, ktorá svieti dušiam veriacim. Kladenie kvetov na hroby je pomerne novým javom v roľníckej kultúre a rozšíril sa koncom 19. storočia. V niektorých obciach sa pieklo i špeciálne pečivo nazývané dušičky, ktorým sa obdarovávali pocestní, žobráci pri kostole a chudobní ľudia, aby sa modlili za zomrelých. Boli urobené na spôsob jednej alebo dvoch cez seba preložených kostí a niekde sa nazývali aj „božie kosti“. Aj keď mnohé zvyky stihol zahaliť prach času, to najdôležitejšie tu ostáva: modlitby a spomienky na blízkych ľudí, ktorí už nie sú medzi nami.
Na Orave a Liptove nechávali cez noc z 1. na 2.novembra na stole časť večere, alebo pripravili chlieb, maslo, zámožnejší i pálenku alebo iný nápoj. Niektorí priložili aj nôž, aby si duše mohli z pečiva odkrojiť. Ľudia verili, že keby duše na stole nič nenašli, celý rok by plakali od hladu. Na väčšine nášho územia však potraviny neboli určené priamo dušiam, ale rozdávali ich chudobným, aby sa modlili za pokoj duší zosnulých.
Sviatok Všetkých svätých          
Podľa prastarých kresťanských predstáv sa duše mŕtvych zúčastňovali na všetkých významnejších udalostiach v živote rodu, preto sa na nich pamätalo príslušnými obradmi. Ide o spoločnú slávnosť ľudí, ktorí už vstúpili do neba, to znamená do stavu zvrchovaného a konečného šťastia v spoločenstve s Bohom a so všetkými, ktorí sú spojení s Kristom, ktorý nám svojou smrťou a zmŕtvychvstaním otvoril nebo.
Pred Pamiatkou zosnulých slávime aj kresťanský sviatok Všetkých svätých. Pripadá na 1. novembra a podľa historické pramene začiatky dnešnej podoby tohto sviatku sa datujú od 8. storočia. 
S obdobím okolo sviatku Všetkých svätých sa spája aj množstvo pranostík. November nazývali naši predkovia bláznivým a vlčím mesiacom.
Hovorilo sa: Okolo sviatku Všetkých svätých slnko ešte malú slzu leta uroní, ale i Leto Všetkých svätých trvá tri hodiny, môže však tri dni alebo aj tri týždne. Keďže však stále platí, že novembrové slniečko už na zem neveľmi dovidí a jesenné hmly lúče našej hviezdy zhasínajú, sú prihotovení i na drsnejšie „vlčie“ podmienky: Ak nepríde sneh v noci na sviatok Všetkých svätých, so všetkou silou príde na svätého Martina. Keď na Dušičky jasné počasie panuje, príchod zimy to oznamuje. Starí vidiečania práve počas dvoch magických novembrových dní odhadovali vývoj počasia aj inými metódami. Dodnes ubezpečujú : Ak je trieska zo zeleného buka na sviatok Všetkých svätých vyťatá suchá, teš sa, nasleduje mierna zima. Ak je ale trieska mokrá, aj zima bude taká. Keď zbadali vonku inovať, vravievali: Inovať o Všechsvätých veští tuhé mrazy na Vianoce.