Blog Petra Remiša: Chcem byť samičkou!
Čítali ste niekedy Muži sú z Marsu a ženy z Venuše? Podľa tejto knižky je príčinou problémov vo vzťahoch nepochopenie rozdielov medzi mužmi a ženami. Hoci som tú knižku nečítal, jedno mi je jasné. Neoplatí sa byť samčekom
Nemusím ani spomínať zvyk niektorých samičiek skonzumovať samčeka po párení. Alebo Irenku Čubirkovú, ktorá jedného zo svojich samčekov použila ako palivo do pece. Dôvodov nájdete milión. Stačí sa obzerať.
Napríklad samček nikdy netuší, kedy sa samičke „chce“. Chudáčik sa snaží celé týždne, mesiace a roky. Potom si to samička jedného dňa záhadne rozmyslí…. A potom zase rok nič.
Samička si je istá: Vie, že samčekovi sa „chce“ vždy. Ibaže by ešte nevedel, načo to má.
Spomínam si, že ako mladý poštár som o párení nemal ani páru. Istá panička každý deň čakala na list od manžela. Zaujímavé, že vždy čakala v župane a vždy ma volala na kávu. Vtedy som kávu nepil, tak som jej len poďakoval.
Hlupák. Dnes by som trochu „kofeínu“ neodmietol.
A navyše: Samček nesmie nikdy plakať. Keď sa naši futbalisti prebojovali do Afriky a ronil som slzy, hneď som si ich spakruky utieral, nech ma nikto nevidí. Úplne som zabudol na chilli papričky, čo som predtým drobil do gulášu.
A samička? Samá výhoda. Môže si dať chilli, poplakať si a ešte si aj odskočiť na malú.
