Blog Ivany Illenčíkovej: Taký obyčajný deň

  • Blogy / Blogy
  • 16. októbra 2009, 11:15
  • Autor:

Ranné vstávanie, už do tmy. Na cvičenie pevnej vôle. Cesta do práce. Idem autíčkom, okolo ešte hustá tma. Práááásk! Strašná bomba!

Moje čelné sklo je rozbité! Chveje sa mi žalúdok, trasú sa mi nohy.V hlave prázdno, sovu (?) nie som schopná riešiť. Napriek môjmu kladnému vzťahu k zvieratám ma teda vytočila. Je mi ľúto zmareného sovieho života, je mi ľúto zničeného auta, je mi ľúto mňa… Telefonáty. Poisťovňa, servis, poisťovňa, servis, poisťovňa, servis… Vybavené. Prisľúbené. Druhý deň. Ráno vstávam do svetla. Nechystám sa do práce. Idem do servisu. V istej časti cesty opatrnejšie ako kedykoľvek predtým – čo ak by som stretla ďalšiu zo sovej rodinky? Kým čakám na opravené autíčko, premýšľam. Tak, o všetkom. O ľuďoch, o živote, o sovách… Je opravené. Môžem ísť. Je mi ľúto sovičky.

0 Shares

Najnovšie správy

Mesto Piešťany podpísalo 25. augusta zmluvu na rekonštrukciu Zariadenia opatrovateľskej služby Lumen na Staničnej ulici. Projekt má hodnotu 1 460…
  • 06.09.2025, 00:01
  • Piešťany / Spravodajstvo
sobota, 6. septembra 2025
Meniny má Alica, zajtra Marianna