Banka: Bývalý starosta bubnoval aj Chruščovovi

Banka v číslach
■ 2167 – počet obyvateľov
■ 858 ha – rozloha chotára
■ r. 1348 – prvá písomná zmienka
■ r. 1773 – súčasný názov obce

Prierez históriou

Datovať presne históriu vzniku jednotlivých obcí je veľmi ťažké. Každá z nich totiž musela existovať skôr, ako sa o nej písalo v nejakej zachovalej listine. Tak je to aj s obcou Banka. Jej pôvod spájajú historici s dnes už neexistujúcim hradom Bana, ktorý sa mal nachádzať na jej dnešnom území okolo roku 1209. Práve zmienka o ňom v uhorskej kronike bola dôvodom, prečo si obec v tomto roku pripomenula 800. výročie svojej existencie.
Prvá písomná zmienka o Banke však pochádza z roku 1348, keď kráľ Ľudovít I. venoval hrad Tematín a priľahlé panstvo, do ktorého patrila aj súčasná Banka, Mikulášovi Kontovi. Počas doterajšej existencie svoj názov príliš nemenila. Najčastejšie sa používal maďarský názov Banya, ktorým sa označoval hrad i obec. So súčasným názvom sa po prvý raz stretávame v roku 1773. Banka zmenila počas svojej 800-ročnej histórie viackrát majiteľa. Jej vlastníkmi boli napríklad
Turzovci, Forgáčovci i Erdödyovci.

Banka sa môže pochváliť aj tým, že hneď po druhej svetovej vojne patrili do jej pôsobnosti aj susedné obce Moravany nad Váhom a Ratnovce, ďalej Sokolovce, Hubina a Ducové. Od roku 1973 sa stala Banka súčasťou susedných Piešťan, od ktorých sa po referende osamostatnila až po vyše dvoch desaťročiach – v roku 1995. Prvým novodobým bančianskym starostom sa vtedy stal Gašpar Haring. Na základe súčasného územnosprávneho členenia Slovenskej republiky je Banka od roku 1996 súčasťou okresu Piešťany.

Obecné symboly

Prvá zachovaná pečať je datovaná z roku 1720. Je na nej zobrazený sv. Martin na koni a v zdvihnutej pravej ruke má šabľu. Svätý Martin je patrónom rytierov, vojakov i žobrákov. Možno práve preto stojí pred jeho koňom žobrák, nad ktorým sú tri kvety. V kruhopise pečate z roku 1720 je nápis SILLIVM + BANNIENSE + ANNO + 1720. Zachovali sa až tri pečate, no len dve sú s týmto motívom, pričom na druhej z roku 1865 je už namiesto latinského slovenský nápis.

Erb obce pozostáva z modrého štítu a zelenej lúky. Dominantnou erbu je postava svätého Martina na koni, pred ktorým je žobrák s palicou v ľavej ruke a nad ním sú tri červené kvety. Vlajka obce pozostáva z kombinácie pásov zelenej, žltej a červenej farby.
Oplatí sa vidieť

Banka sa má tiež čím pochváliť. Jej najstaršou zachovalou pamiatkou je dvojloďový kostol svätého Martina zo 14. storočia. Jeho prístavba, ktorá dnes dominuje celej sakrálnej stavbe, však pochádza až z roku 1931. Ďalšími pamätihodnosťami sú kríž a socha sv. Vendelína. Súčasťou Banky je aj lesopark Červená veža, vrch Havran s reštauráciou a kolkárňou, Obrázková hora, lyžiarske stredisko Ahoj, ktoré preslávilo hlavne lyžovanie na tráve, ako aj dnes už nefunkčné kúpalisko Sĺňava. Do katastra obce však patria tiež viaceré rekreačné zariadenia, vrátane hospodárskej časti Slovenských liečebných kúpeľov. So susednými Piešťanmi, presnejšie s ich Kúpeľným ostrovom, Banku od roku 2004 spája náučný chodník popri Vápeníckom potoku.

Banka dnes
Obec v tomto roku oslávila 800. výročie svojej existencie. Pri tejto príležitosti vydala v náklade 500 kusov 80-stranovú pamätnicu, ktorej autormi sú historici Marián Klčo a Vladimír Krupa z piešťanského Balneologického múzea. Pamätnicu zostavil starosta obce Jaroslav Janeček, ktorý je vo funkcii siedmy rok. Od neho sme sa dozvedeli, že za posledné roky tu zrekonštruovali niektoré miestne komunikácie a vybudovali novú na časti Dominovej cesty a na Inoveckej ceste, kde pribudol i oporný múr. Postavili aj novú obecnú bytovku.

Zrekonštruovali tiež budovu základnej školy a Obecnej telovýchovnej jednoty, na materskej škole vymenili strechu a na budove hudobnej školy teraz prebieha rekonštrukcia vnútorných priestorov. „V budúcom roku chceme zrekonštruovať cestu na Karpatskej ulici a urobiť vodovod na Topoľčianskej a Podhorskej ulici. Inak je obec kompletne odkanalizovaná a až na dve spomínané ulice sú všetky domácnosti napojené aj na verejný vodovod. Pokiaľ budeme úspešní v žiadostiach o nenávratný finančný príspevok, v budúcom roku zrekonštruujeme aj budovu MŠ a komplexne zrevitalizujeme centrum obce," prezradil nám starosta.

Občanov Banky najviac trápi Červená veža a kúpalisko Sĺňava. Spokojný so súčasným stavom nie je ani starosta obce Jaroslav Janeček: „Stavbu na Červenej veži vlastní majiteľ z Rakúska. Ten už má spracovaný projekt na rekonštrukciu stavby, pričom by sa mal zachovať historický charakter budovy ako vyhliadkovej veže.
S kúpaliskom na Sĺňave je to horšie, pretože investor, ktorý ho od nás pred takmer štyrmi rokmi so zámerom vybudovať tu nový aquapark kúpil, sa so stavbou neponáhľa. Samotný objekt bývalého kúpaliska je napriek prísľubu majiteľov, že sa o pozemky postarajú, v strašnom stave. Areál je totálne zdevastovaný a zarastený burinou. Len od zastupiteľstva bude záležať, ako sa postaví k tejto situácii a k majiteľom, ktorí s pozemkami nič nerobia."
Spoločenské vyžitie
Banka sa môže pochváliť aktivitou viacerých spoločenských organizácii. V obci existujú až tri záhradkárske osady (Lomec, Ahoj a Havran), fungujú tu hasiči, miestna skupina Jednoty dôchodcov Slovenska i dychová hudba Inovčanka. Šport reprezentujú lyžiari, nohejbalisti, stolní tenisti, kolkári, motokrosári i turisti. Najviac členov však má futbalový klub OTJ, ktorý má v súťaži družstvá žiakov, dorastu, dospelých a žien – tie hrajú v druhej celoštátnej lige.
Zaujímavosti z Banky
-Najstaršími žijúcimi občanmi Banky sú 97-ročný Jozef Šnajdar a zo žien 93-ročná Helena Bednáriková.

-V obci evidujú dvoch darcov krvi, ktorí majú na svojom konte vyše sto odberov a sú držiteľmi Diamantovej plakety Dr. Janského. Štefan Vatrt má na konte 130 odberov a Michal Klampár 107. Najusilovnejším darcom z Banky je však dnes už bývalý obyvateľ obce Pavol Varga so 150 odbermi, ktorý žije v Piešťanoch.

-Michal Klampár je známy aj ako hudobník, ktorý hráva spolu so svojím vyše 80-ročným otcom Michalom. Kým otec ťahá harmoniku, jeho syn používa ako hudobný nástroj ozembuch.

-Výhodná poloha lesoparku Červená veža a jej okolie lákali už v minulosti do Piešťan aj umelcov. Maliar Janko Alexy tu plánoval spolu s ďalšími prominentnými slovenskými maliarmi založiť kolóniu. Pre problémy so získaním pozemkov však nakoniec od svojho zámeru upustil.

-Červená veža bola za bývalého režimu miestom, kde sa v lete konávali pravidelne zábavy. Dokonca sa uvažovalo, že ju spoja s kúpeľmi lanovkou, aby sa tam dostali aj kúpeľní pacienti s pohybovými problémami.
-Lyžiarske stredisko Ahoj bolo v minulosti dejiskom viacerých medzinárodných pretekov v lyžovaní na tráve, na ktorých štartovali aj medailisti so svetového šampionátu. Teraz oddiel znovu začína ožívať.

-Priekopníkom motokrosu je zasa obyvateľ obce Jozef Moravčík. Tejto vášni sa venuje už pol storočia.

-Počas rekonštrukcie štátnej cesty sa na Banke otočila okolo svojej osi na kamennom podstavci socha sv. Vendelína. Miestne babky to považovali za zázrak, no v skutočnosti otočenie zapríčinili otrasy, spôsobené stavebnými mechanizmami.

-Zaujímavosťou Banky sú aj vínne pivnice, vybudované do kopca, na ktorom je cintorín. Sú však dostatočne hlboko na to, aby sa do nich pochovaní nebožtíci nepreborili.
-Dychová hudba Inovčanka oslávila vlani sto rokov svojej existencie.

-Banka bola v minulosti známa aj viacerými tehelňami. Dnes už po nich niet ani stopy. 

Prvý novodobý richtár spomína

Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky sa na základe referenda Banka osamostatnila od Piešťan. Jej prvým starostom v novej ére sa v roku 1995 stal vtedy 63-ročný Gašpar Haring. Známy kapelník a zároveň aj bubeník dychovej hudby Zornička si po zvolení do funkcie nemal kde sadnúť na starostovskú stoličku, pretože obec v tom čase nemala vlastnú budovu obecného úradu. Úrad napokon umiestnili do zrekonštruovanej budovy pôvodnej požiarnej zbrojnice, kde sídli dodnes.

„V čase, keď bola naša obec súčasťou Piešťan, bola investičná aktivita na Banke minimálna. Po odčlenení sa obec postupne splynofikovala, vybudovala sa tu kanalizácia, pribudli vojenské bytovky. Keby sme mali peniaze, mohli sme urobiť ešte viac," spomína na svoje „richtárčenie" Gašpar Haring, ktorého volali aj bicyklový starosta. „Ja som auto nevlastnil a po osamostatnení obec na služobné ani nemala peniaze, preto som chodil všetko vybavovať na bicykli," priznáva sa G. Haring.

Ten sa môže pochváliť aj tým, že 30 rokov šéfoval Zorničke, ktorá pravidelne hrávala na Benátkach a v Lipe, ako aj na krojovaných Annabáloch v Slovane. Ako člen niekdajšej pionierskej dychovky bubnoval v Trnave aj vtedajšiemu sovietskemu premiérovi Nikitovi Sergejevičovi Chruščovovi. Pre zdravotné problémy skončil so starostovaním v roku 2002.

S použitím materiálov z obce zostavil Štefan Gregorička