Smrť ho zdolala až na druhý pokus…

Pri mojej nedávnej návšteve v opravovni sme sa s Pavlom dohodli, že sa v piatok 11. septembra stretneme. Namiesto neho ma čakalo na bráne domčeka, v ktorom mali Rebrovci svoju dielňu, parte s jeho menom. Hoci mal problémy so srdcom, predsa odišiel z tohto sveta nečakane a pomerne mladý – vo veku 63 rokov. Pritom mal ešte toľko plánov.
Práve pri tomto našom stretnutí sa mi pochválil, že päťročného vnuka Simona prihlásil do futbalovej prípravky a pravidelne ho vozil z Veľkého Orvišťa, kde už niekoľko rokov bývajú, do Piešťan na tréningy. Paľo, ako sme mu familiárne hovorievali, bol obľúbeným a kamarátskym človekom. Nielen v Chirane, kde začínal ako sústružník, ale aj v Tesle, v ktorej strávil ako technológ podstatnú časť svojho aktívneho veku.
Po zániku Tesly sa dal na podnikanie – začal opravovať bicykle. Voľný čas delil medzi manželku a štyri deti, ku ktorým postupne pribudlo aj deväť vnúčat. Pavol bol aj veľkým futbalovým fanúšikom Spartaka Trnava, na zápasy ktorého chodieval s kamarátmi na svojom žigulíku. Hoci nikdy nebol aktívnym športovcom, rekreačnému športovaniu sa venoval stále. Dokiaľ mu srdiečko dovolilo, hrával futbal, tenis i kolky.
V tenise patril medzi šesticu hráčov, ktorí hrali v roku 1986 v úvodnom ročníku Vrškárskej ligy. Neskôr zasa chodil na cyklotúry. Srdiečko ho zradilo po prvý raz v roku 2000. Hoci mu vtedy dávali lekári len rok života, on si ho predĺžil na deväť. „V prvom roku po jeho infarkte sme boli ako na ihlách. Boli sme vďační za každý deň, ktorý bol medzi nami. Držal sa statočne a keďže sa cítil stále dobre, postupne sme na hrozbu rýchlej smrti zabudli.
Aj preto nás jeho náhla smrť, hoci aj po toľkých rokoch, prekvapila," povedala nám manželka Marta. Na otca v dobrom spomína aj syn Peter: „Každému zákazníkovi sa snažil vyhovieť, aj keď niekedy prišiel do našej opravovne s tak zničeným bicyklom, ktorý by bolo lepšie zahodiť, než opraviť. Ja som sa od neho tiež veľa naučil a som mu za to vďačný."
Česť Tvojej pamiatke, Pavol!