Slovenské osobnosti medicíny vo svete: 20. storočie (20)

Spoluautor publikácie Prof. Jozef Rovenský je reumatológ a riaditeľ Národného ústavu reumatických chorôb v Piešťanoch. Rozhovor s ním nájdu čitatelia na našej stránke www.piestanskytyzden.sk v sekcii Rozhovory. Kniha u nás vychádza v predpremiérovej verzii, preto ju autori priebežne o dopĺňajú o životopisy ďalších osobností – nielen lekárov, ale aj farmaceutov či vedcov.

Otakar ŠIREK a Anka ŠIREKOVÁ

Otakar: * 1921 Bratislava, † 5. 5. 2006 Toronto (Kanada)
Anka: * 1921 Veľké Šenkvice, † 9. 2. 2009 Toronto (Kanada) – lekári

Oto sa narodil v Bratislave, ale jeho otec Ing. Otakar Širek bol pôvodom z Moravy a jeho matka Alica rodená Wagnerová pochádzala z Viedne. Otec O. Šireka bol vysokým štátnym úradníkom na zememeračskom oddelení a pretože bol uznávaným odborníkom, po roku 1938 ostal pracovať na Slovensku. Životné osudy Otakara Šireka sú úzko späté s Annou Janekovou, jeho neskoršou manželkou.
Jej otec Ján Janek pochádzal z Vyšného Kubína a matka Anna Šubíková pochádzala z Kuklova na Záhorí. Anna Janeková študovala medicínu v tom istom ročníku ako Otakar Širek. Štúdium ukončili v roku 1946 na samé výborné (Sub summis auspiciis). Každý z nich dostal zlaté hodinky od prezidenta E. Beneša a mali zabezpečené miesto – Anna Šireková na Klinike detskej chirurgie pri doc. MUDr. Jozefovi Žuchovi a O. Širek na Internej klinike profesora MUDr. Jaroslava Sumbala, zakladateľa slovenskej kardiológie.
Zároveň dostali ponuku na jednoročné štipendium do Švédska. Nakoniec O. Širek nastúpil ku profesorovi Mollerstromovi, ktorý sa zaoberal rytmicitou vylučovania rôznych metabolitov pri diabetes mellitus a A. Šireková sa mala u profesora Sandbloma učiť operovať srdcové chyby (tzv. Fallotovu tetralógiu – syndróm modrých detí). Z Československa odišli v roku 1947. Obidvaja manželia boli veľmi úspešní. Otakar Širek obhájil vo Švedsku titul PhD a Anna Šireková publikovala v nemeckých lekárskych časopisoch prvé štúdie v odbore detská chirurgia.
Dr. O. Širek publikoval vylučovanie cholínu diabetikov. Uvedenú prácu si všimol jeden z nositeľov Nobelovej ceny za objav inzulínu, dr. Best, ktorý pozval dr. Šireka na študijný pobyt. V roku 1950 odišli manželia Širekovci do Kanady. Tu MUDr. Širek rozvinul svoju vedeckú prácu v ústave C. H. Best In-stitute v rámci Torontskej univerzity, kde spolupracoval so svojou manželkou, zameranou na experimentálnu chirurgiu.
Svoju vedeckú prácu zamerali na problematiku endokrinných regulácií pri diabete, predovšetkým mechanizmom účinku rastového hormónu na sekréciu inzulínu a glukagonu, a to metodickým prístupom. Dovoľoval sledovanie koncentrácie pankreatických hormónov v krvi vena portae v chronických experimentoch, ako aj sledovanie makrovaskulárnych zmien u diabetických zvierat.
Od roku 1950 bol O. Širek profesorom na Katedre fyziológie Univerzity v Toronte a mal významný podiel na pedagogickej činnosti tohto pracoviska. Jeho manželka sa rovnako stala profesorkou fyziológie a bola riaditeľkou Oddelenia pedagogických laboratórií vo fyziológii v rámci vybraných fakúlt celej torontskej univerzity. Prof. Širek zastával významné funkcie v rámci univerzity a bol spolueditorom časopisu Canadian Journal of Physiology and Pharmacology.
Vychoval mnoho vedeckých pracovníkov a vo svojom laboratóriu nepretržite viedol lekárov zo zahraničia na postdoktorálnych pobytoch. Bol opakovane pozývaným prednášateľom na medzinárodných kongresoch. Jeho vedecká práca bola ocenená cenami Charles H. Best Prize, Hoechst Prize, StarrMedalatthe University of Toronto a cenou T. G. Masaryka.
Text z pripravovanej publikácie: PhDr. P. Vítek, prof. J. Rovenský: Slovenské osobnosti medicíny vo svete