Pred uhranutím chránila mäta

Naši predkovia však počas babieho leta, hlavne v čase pohanstva zvykli prinášať obety poliam, stromom či domácim duchom. Dni, kedy z topoľov začínajú padať biele chumáčiky a lietajú tenké priezračné pavučinky, v minulosti boli aj časom praktizovania liečivých kúziel, ale aj kúziel milostných. 
Na čarovanie sa využívali hlavne bylinky nazbierané počas leta. Ľudia pripravovali rôzne čaje, miešali tajomné bylinkové odvary z vína. K zvykom našich predkov patrilo aj nosenie byliniek uložených v malých vrecúškach. Tie mali zavesené na krku. Ľudia verili, že napríklad mäta ich ochráni pred uhranutím, no takisto vraj pomáha pri obchodných jednaniach.
V ľudovej slovesnosti nachádzame niekoľko pranostík, ktoré predznamenávali príchod jesene. Ľudia pozorovali stromy, rastliny, či zvieratá a podľa nich predpovedali priebeh jesene. 
Čo sa v pranostikách hovorí o stromoch:
Keď na sklonku leta sa ovocné stromy do kvetu odejú, na dlhú jeseň sa v tomto roku chystajú.
Keď agát kvitne ešte raz, nebude tej jesene skoro mráz.
Aj rastliny môžu zvestovať dĺžku jesene:
Keď králiky svoje hlávky dlho držia v kvete, bude aj neskorej jeseni tak ako v lete.
Keď na konci leta púpava z lúk sa smeje, pekná i dlhá jeseň potom nasleduje.
Ako predpovedajú jeseň vtáky a zvieratá:
Kým vrabce v jeseni šantia, čvirikajú, na príchod chladu a zimy veru nepomýšľajú.
Veľa myší v jeseni na poli, skorej zimy sa ani sedliak nebojí.
Zaujímavé sú však aj pranostiky:
Aký je v auguste posledný deň, taká potom bude aj cela jeseň.
Keď nás Michal (29. september) dažďom rosí, do Vianoc sa nikto zimy báť nemusí.
Keď ešte hrom bije na Michala, nebude do Vianoc zima stála.
Kalendárna jeseň končí  21. decembra, no podľa pranostík a pozorovaní prírody možno predpokladať, že bude priemerná, počasím primeraná a bez extrémnych poveternostných výkyvov.