Blog M. Urminského: Ospravedlnenie kamarátom

Niekto sedí celé dni za počítačom, alebo číta knihu za knihou bez toho, aby prehodil čo len slovko s iným človekom. Vyzerá to tak, že si dobrovoľne vybral samotu. Robinsona samota trápila. Z nepriateľa, ktorý by ho zjedol, keby mohol, si urobil priateľa – Piatka. Ľudia sú skrátka rôzni, ale žiadna rôznorodosť, rozličnosť, farba pleti, či pôvod nezabráni tomu, aby sa medzi nimi tvorili priateľstvá..
Pre mňa boli priatelia vždy veľmi dôležití. Vždy som sa nich spoliehal a oni vedeli, že sa môžu spoľahnúť na mňa. Tvrdím, že to, že v núdzi poznáš priateľa platí rovnako ako akákoľvek matematická axióma. S priateľmi sa dá posedieť pri pive, zahrať na gitare, cestovať, alebo len tak debatovať. S priateľmi sa dá robiť hocičo. Tá najdrahšia a najluxusnejšia dovolenka sa nevyrovná pár dňom, stráveným v spoločnosti dobrých priateľov na chate.
Preto ma mrzí, keď sa na mňa kamaráti hnevajú. Naposledy som ich riadne naštval. Vždy sa snažím chodiť všade načas. Tentokrát som meškal. Zavolal som síce vopred, že meškať budem, ale poznáte to. Meškanie sa ťažko odhaduje. Môj odhad, 15 minút mi nevyšiel a sedem ľudí na mňa muselo čakať takmer 25 minút. Preto sa všetkým siedmim ospravedlňujem a som rád, že nie som samuraj. To by som musel vykonať rituálne harakiri. Kamil, Fofo, Džimko, Peťo, Pyco, Ondro, Ľubo, sorry, mám sa fakt zabiť?!