Lenka Filipová chystá klasiku aj keltské rytmy

Lodenica je tradičné podujatie, ktorým je v Piešťanoch ukončené leto. Ako ste vy prežívali prázdninové mesiace?
Minulé mesiace boli akčné a výborné, veľa som cestovala. Aj s kapelou sme boli plne vyťažení. Síce  sme menej koncertovali, ale to si vynahradíme v budúcej sezóne.
Pred niekoľkými mesiacmi ste sa v našom Dome umenia predstavili so svojou kapelou v rovnakej zostave ako na Lodenici. Hralo sa vám aj na tomto festivale dobre?
Výbornú atmosféru Lodenice poznám, na tomto festivale som bola už niekoľkokrát. Ani tento ročník ma nesklamal. Počasie nám síce nevyšlo, ale ľudia boli výborní. Dážď sa však podpísal na tom, že ku koncu nás prestali poslúchať gitary. Nedali sa poriadne naladiť.

Ako by ste zhodnotili vašu spoluprácu s Američankou Janet Robin? Sprevádzala vás na vaše tohtoročnom turné, je to tak?
Odohrali sme spolu približne 15 koncertov. Poznáme sa síce krátko, no vzniklo medzi nami priateľstvo. Tieto koncerty boli pre mňa obohacujúcou skúsenosťou. Janet bola mojim hosťom a zapadla do nášho koncertného programu. Naše piesne sa výborne prepojili s jej skladbami. Niektoré veci z jej repertoáru by som chcela pretextovať do češtiny a zaradiť do ďalšieho programu.
Minulý rok ste boli aj predskokankou veľkej hviezde a dive Celine Dion, bude vaša spolupráca pokračovať?
Na toto predskokanstvo si spomínam veľmi rada. Celine Dion si ma sama vybrala do prvej časti koncertu v Prahe. Pred vystúpením som sa s ňou a s jej manželom rozprávala približne dvadsať minút. Bol to pre mňa zážitok, je to veľká speváčka, pani muzikantka. V Prahe sa však nezdržiavala. Či sa uskutoční nejaká spolupráca medzi nami aj ďalej, vám neviem v súčasnosti potvrdiť. Niečo je síce rozpracované, ale nechcem o tom hovoriť, pretože som poverčivá.
Skúsme sa ešte vrátiť k vašim začiatkom. Prezradíte čitateľom Piešťanského týždňa, ako ste sa v sedemnástich dostali do USA a Kanady?
Bolo to obrovská náhoda, ktorá sa v živote len tak neopakuje. Bola som študentka druhého ročníka konzervatória a zrazu mi volal vtedajší  šéf Brnenského rozhlasového orchestera ľudových nástrojov, či by som s nimi neodišla koncertovať do USA a Kanady na tri mesiace. Zostala som úplne paf. Vedela som, že je takéto niečo je veľmi problematické, ale nakoniec som sa tam dostala. Do dnešného dňa neviem, koho som vlastne zastupovala.
Dozvedeli ste sa potom, prečo oslovili práve vás?
Dva roky pred samotnou spoluprácou s BROLN-om som vyhrala celoštátnu gitarovú súťaž. Hrala som od svojho budúceho profesora na konzervatóriu Štěpána Urbana upravenú skladbu Na dobrú noc a jej variácie. Nahrala som ju potom v rozhlase a tam som si prvýkrát skúsila aj spev. Dovtedy som iba doma amatérsky spievala. V štúdiu, kde som nahrávala, bol práve člen BROLN-u, ktorý hral na gajdy. Možno takto vznikla aj cestička k tejto skúsenosti v USA.
Vráťme sa opäť do súčasnosti. Na čom práve pracujete?
Práve teraz sme natočili akustické DVD a CD a ideme s kapelou pripravovať nové skladby a hľadať nové cesty. Okrem toho naviažem na to, čo som robila pred rokmi – budem hrať klasiku, pracovať na klasických recitáloch – gitara a čelo so Štěpánom Švestkom. Myslím si, že pribudnú aj nové keltské perličky a ďalší projekt, ktorý by som chcela realizovať, je príprava DVD alebo CD s celým  symfonickým orchestrom.