Každý môže konať to, čo zákon nezakazuje
V právnom poriadku platí pre občanov a firmy princíp, že každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané. Nikoho tiež nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.
Toto pravidlo vyjadruje základnú slobodu každého v rozhodovaní sa napríklad o tom, či vstúpi do zmluvného vzťahu s inou osobou a aký obsah takýto zmluvný vzťah bude mať. V praktickom živote to znamená, že nás nik nesmie nútiť, zobrať na seba nevýhodný záväzok alebo uzatvoriť nevýhodnú zmluvu.
V občianskom práve platí aj obmedzujúce pravidlo, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi ani nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných. Toto pravidlo zakazuje zneužitie práv na úkor iného, zakazuje neoprávnené obohatenie, chráni dobromyseľnosť osoby, zakazuje šikanózny výkon práv.
Súdna prax k tomu priniesla výklad, podľa ktorého výkon práva, ktorý zodpovedá zákonu, nemusí byť ešte vždy zároveň v súlade s dobrými mravmi. To znamená pre občanov dôležitú výhodu, že súdy aj pri zistení, že konanie určitej osoby nesie známky zákonnosti, skúmajú aj, či je konanie zároveň v súlade s dobrými mravmi.
Iné pravidlo platí pre štátne orgány. Tie môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Znamená to, že celé fungovanie ktoréhokoľvek štátneho orgánu, ale tiež orgánov mesta, obcí a vyšších územných celkov musí byť vo vzťahu k občanom (fyzickým osobám) a firmám zákonné. Teda ak štátny orgán mieni uložiť občanovi či firme nejakú povinnosť alebo vykonať nejaké opatrenie, musí to byť uskutočnené na základe zákona.
Štátny orgán teda môže konať, len ak mu to zákon umožňuje a zároveň musí konať takým spôsobom, ako zákon vyžaduje. Tento princíp zabraňuje štátnym orgánom vo svojvôli a v zneužívaní štátnej moci na šikanovanie občanov, podnikateľov a firiem.
