Blog Jaroslava Poturnaja: Začala sa Lodenica

Na Corgoň Aréne – najväčšej scéne lodenice práve spieva skupina Pacifik s Tonym Linhartom o jej vzťahu k veľkým zvieratám – nemajú radi hlavne veľryby. Od Pavla Žalmana a spol. sa dozvieme o  "Vyhnání z ráje" .
V jednej pesničke si zaspomína aj na veľkého Walda Matušku – Nech mě jít zas o dům dál… Tam už Waldo, bohužiaľ, došiel. K pesničke sa pridáva aj spevák Samson Lenk.
V prestávke medzi divákmi kľučkuje chlapík s foťákom, jemne líznutý, s výkrikom "Pozor, idem ja". Každý sa mu včas uhne, a tak nepríde k žiadnej zrážke.
To je však len jeden rušivý moment. Našťastie. No, pokračujme. Na scéne je už Druhá tráva s Robertom Kresťanom. Zaspieva o svojej túžbe žiť v čase i nečase.
Pesnička Seňor z jeho albumu Dylanovky – to sú vlastne piesne od Boba Dylana preložené zo súhlasom autora. Toto CD som si kúpil ešte na minuloročnej Lodenici a neľutujem, je skvelé ako aj tento koncert – hovorí o hľadaní sily nájsť vzdor.
Ľuboš Malina v Druhej tráve exceluje zo svojou inštrumentálkou, kde hrá prekrásne na píšťale. Potom nasleduje ďalšia Dylanovka -Ještě není tma, ale stmívá se.
Tu nastáva prekvapenie, keď sa k nim pridáva veľká legenda Pavel Bobek. Robert Kresťan pre neho pripravil údajné "zmŕtvychvstanie". To už Bobek pokračuje pesničkami Váleční hlídka a neskôr nás volá stúpať k oblohe v pesničke Pojď stoupat jak dým až tam, kam jen vtáci mohou.
Nastáva veľký potlesk a záverečný prídavok Veď mě dál, cesto má. Tu vidíme, že maestro Bobek je na správnej ceste a správny chlap – žiari rovnako ako jeho obecenstvo.
Krátke nazvučenie a video nasledujúcej skupiny ukazuje, s kým budeme mať česť v ďalších minútách. Moderátor – spevák zo skupiny Bukasový masív uvádza Slniečko, ako kultovú Piešťanskú skupinu a svojich dlhoročných kamarátov.
S niektorými členmi skupiny sa poznám osobne aj ja (krstili mi knižku básní Tulák, ktorej som autorom). Je to moja "krvná skupina". Sú úžasní, ako vždy. Líder Slniečka Peter Remiš prezývaný aj Punto je v skvelej forme a napriek tomu, že tvrdí o sebe, že stratil hlas a nevie spievať či zabávať, dokazuje pravý opak.
Slniečko začalo s pesničkou Keď som išou z hodou a postupne si vypočujeme aj piesne Rajčiny, Kampan burgynová, Dzedzinári. Nasleduje obrovský potlesk. V prídavku v pesničke V jednej starej chajde z vlnitého plechu, Peter Remiš spieva: „Len si chlapče užívaj, pokiaľ sa dá, keď nemáš na pivo, tak si poščaj od kamaráda!“
My všetci spolu s ním sme si užívame aj jeho dobrú náladu, humor a optimizmus. Slniečko je jednoducho domáci miláčik. Záverom večera vystupuje Roman Horký zo svojou skupinou Kamelot.
Nastáva smutný moment pre mňa, lebo musím Lodenicu opustiť. Som tu spolu aj zo svojou ženou Zuzkou a začína nám byť zima. Na tele, nie na duši, a tak sa pomaly balíme a opúšťame Corgoň Arénu. Smer Vrbové.
Na cestu nám spieva Roman Horký pesničky Obyčajný chlápek a Mořská sůl. Na druhý deň doma si pustím kazetu od Kamelotu – Zvláštny svět, lebo Romana mám  rád, tak aby som ho náhodou svojím odchodom neurazil…