Padajúce hviezdy uvidíte až do 24. augusta

  • Nezaradené
  • 21. augusta 2009, 12:08
  • Autor:Viera Dusíková
Martin Cifra

PIEŠŤANY/RIMAVSKÁ SOBOTA – Už ste si počas tohto leta našli čas, ľahli si na mäkkú trávu a pozorovali nočnú oblohu plnú hviezd? Ak túžite uvidieť letné eldorádo meteorického roju Perzeidy, pozorovanie neodkladajte! Radí vám to aj riaditeľ Hvezdárne v Rimavskej Sobote RNDr. Pavol Rapavý.

Pozorovanie oblohy ho priviedlo až do Slovenskej astronomickej spoločnosti pri SAV i do Slovenského zväzu astronómov amatérov. Je známy i svojimi nádhernými astronomickými fotografiami. Okrem rozhovoru o hviezdach Piešťanskému týždňu poskytol aj unikátnu snímku kométy. Užite si ju spolu s nami.
Aké meteority padajú z nočnej oblohy v tieto dni?

– Najskôr vás trochu opravím. Správne označenie spomínaného úkazu v atmosfére je meteor. Meteorit je totiž teleso, ktoré nezhorí v zemskej atmosfére a dopadne až na povrch našej Zeme. Tomu istému telesu ešte na dráhe, mimo atmosféry Zeme hovoríme meteoroid.

Vraj sú to Perzeidy – Slzy svätého Vavrinca. Je pravdou, že ho v onú osudnú noc, keď ich bolo na nebi najviac, dal rímsky imperátor Valerián upáliť?

– Áno, toto pomenovanie skutočne súvisí s umučením svätého Vavrinca v noci 10. augusta roku 258 v Ríme. Meteory ľudia oddávna nazývali padajúcimi hviezdami, aj keď v skutočnosti s nimi nemajú nič spoločné. Sú to drobučké „kamienky i prášok" z našej slnečnej sústavy, ktoré pri prelete našou atmosférou zažiaria.

Kedy ich bolo na oblohe najviac?

– Meteorický roj Perzeidy je podľa údajov Medzinárodnej meteorickej organizácie (International Meteor Organization) v činnosti od 17. júla až do 24. augusta. Najviac ich je v atmosfére len niekoľko dní okolo maxima. Maximum je v tomto prípade 12. august. Hvezdári odvodili názov tohto meteorického roja od súhvezdia Perzeus, pretože sa zdá, že práve z tohto súhvezdia Perzeidy vylietavajú. Miesto, odkiaľ meteory zdanlivo vylietavajú, nazývame radiant.

Odkiaľ vlastne pochádzajú?

– Perzeidy sú v skutočnosti „prachové častice" uvoľnené z periodickej kométy 109P/Swift-Tuttle, ktorej obežná doba je teraz 135 rokov. Objavili ju L. Swift a H. Tuttle v roku 1862 a súvis so spomínaným meteorickým rojom Perzeidy objavil G. Schiaparelli.

Poraďte, kde sa treba postaviť či vybrať, aby sme ich videli lepšie?

– V tomto roku nie sú podmienky na pozorovanie najvhodnejšie, pretože Mesiac sa nachádza v poslednej štvrti, a tak je obloha jeho svitom prežiarená. Ak sa rozhodnete stráviť noc pozorovaním oblohy, nájdite si miesto, ktoré neruší verejné osvetlenie. Treba zájsť do prírody, do 24. augusta to ešte stihnete.

Dá sa približne určiť množstvo a frekvencia týchto meteorov?

– Perzeidy sú pravidelným meteorickým rojom, ich aktivita je každoročne pomerne vysoká, dosahuje až sto meteorov za hodinu. Minulú stredu, teda 12. augusta, bola krátkodobo pozorovateľná frekvencia, ktorá dosiahla až 150 meteorov za hodinu.

V ktorej časti oblohy ich vidno?

– Meteory sú viditeľné po celej oblohe. V blízkosti radiantu v Perzeovi (večer je teraz nad severovýchodom) sú krátke, so vzdialenosťou od radiantu sa vplyvom perspektívy predlžujú. Uvidíme ich aj priamo nad nami. Stačí si ľahnúť a zadívať sa na oblohu. V priebehu niekoľkých minút určite nejaký ten meteor uvidíte. V tomto období sú v činnosti aj iné meteorické roje, ich aktivita je však nižšia.

Vy ste videli počas svojho života veľa meteorov, ktoré pozorovanie bolo pre vás najvýnimočnejšie z pohľadu astronóma?

– Snáď najzaujímavejšie bolo pozorovanie meteorického roja Leonidy v roku 1998 v Mongolsku. Teplota v noci dosahovala -34 °C. Predpoveď však bola nepresná, a tak intenzívny meteorický roj nazývaný tiež meteorický dážď som nepozoroval ja, mrznúci v Mongolsku, ale moje kolegyne v Rimavskej Sobote. Dokonca skvelý fotografický záznam, ktorý obletel celý svet, získali na observatóriu v Modre. Tento roj charakterizovalo množstvom veľmi jasných meteorov – bolidov.

Po sklamaní z Mongolska ste už asi o Leonidách nechceli ani počuť…

– Ale kdeže, opak je pravdou. Predpoveď Leoníd v roku 1999 už
bola správna, a tak počas expedície v Španielsku, kam sme vyrazili, pretože v polovici novembra je u nás počasie nepriaznivé, bola krátkodobo pozorovaná frekvencia dosahujúca až desaťtisíc meteorov. Tieto meteory nevynikali jasnosťou, no vidieť ich súčasne niekoľko je skutočne nezabudnuteľným zážitkom. Do tretice spomeniem naše pozorovanie meteorického roja alfa Monocerotidy v novembri 1995. Frekvencia vtedy dosiahla vyše 1300 meteorov za hodinu. Bolo to v tom čase najkomplexnejšie pozorovanie tohto roja na svete.

Ak by ste sa vedeli odosobniť od svojho povolania, ktoré pozorovanie oblohy bolo pre vás výnimočné z pohľadu obyčajného človeka…

– Odosobniť sa je ťažko, každému sa páči niečo iné a obloha skutočne poskytuje množstvo nádherných úkazov. Medzi tie najkrajšie určite patria úplné zatmenia Slnka a Mesiaca. Svoje čaro však majú aj kométy, vzájomné zoskupenie telies alebo len pozorovanie východu Slnka po krásnej prebdenej noci.

Čím sa v súčasnosti zaoberáte?

– Keďže pracujem vo hvezdárni, mojim hlavným poslaním je spolu s kolegami popularizácia a propagácia astronómie a príbuzných vied, ale aj práca s talentovanou mládežou. Počas školského roka fungujeme ako „astronomická škola". Pri pozorovaniach sa venujeme predovšetkým Slnku. Máme dobrú aj medzinárodnú spoluprácu. A okrem toho sa zaoberáme pozičnými meraniami i medziplanetárnou hmotou.

Kedy by sme mali opäť pozorovať oblohu, aby sme na nej videli niečo špeciálne? Chystá sa prelet nejakej kométy?

– Jasnú kométu u nás v najbližšej budúcnosti asi neuvidíme. Je však možné, že sa nejaká nová objaví. Naposledy pozorovali v roku 2007 jasnú kométu McNaught, grandiózna však bola najmä na južnej pologuli. Od nás sme videli kométu Hale-Bopp, ktorú sme pozorovali v roku 1997. Na oblohe bola neprehliadnuteľná. Odfotil som ju v našej hvezdárni v Rimavskej Sobote 4. júla 1997. Američania vtedy slávili Deň nezávislosti.

Prezraďte svoju obľúbenú hviezdu – a vysvetlite, prečo práve ONA?

– Mám rád všetky hviezdy. A, samozrejme, aj niektoré pozemské -teda manželku, dcéru i syna.

Ako vnímate obchod s hviezdami, myslím tým hviezdy na oblohe?

– V súčasnosti je v móde kupovať si hviezdy. Agentúre zaplatíte a dostanete certifikát s menom hviezdy. Máte však len kus bezcenného papiera. Pomenovanie vesmírnych telies či útvarov na nich schvaľuje len komisia Medzinárodnej astronomickej únie… Podobný podvod je s predajom pozemkov napríklad na Mesiaci.

Vraj ak padá hviezda, má si človek niečo priať. A malo by sa to aj splniť. Máte čas pri svojej práci a každej padajúcej hviezde vysloviť nejaké želanie? Ak áno, potom by ste mali byť totálne šťastný človek… Ste?

– Áno, je to veľmi pekné, ak si človek niečo vysní a želanie sa mu splní. Prajem všetkým čitateľom Piešťanského týždňa čo najviac splnených pekných želaní, ak zazrú padajúce hviezdy. Mám svoju prácu veľmi rád. Mám rád svoju rodinu, možno aj preto som šťastný. Padajúce hviezdy však na tom zásluhu nemajú.

0 Shares

Najnovšie správy

Dnes je štvrtok 6. októbra. Tento deň Dňom obetí Dukly. Meniny má Natália.
  • 05.10.2022, 23:00
  • Dobré ráno, Piešťany!
Dnes je streda 5. októbra. Tento deň je Medzinárodným dňom učiteľov. Meniny má Viera.
  • 04.10.2022, 23:00
  • Dobré ráno, Piešťany!
štvrtok, 6. októbra 2022
Meniny má Viera, zajtra Natália