Kreslo pre pápeža zhotovil stolár z Lančára

Po skočení základnej školy sa rozhodol kráčať v otcových šľapajach a vyučil sa za stolára. Nastúpil do piešťanskej Tvorby. Po zmene režimu podnik zanikol a on zostal bez práce. Keďže nechcel žiť z podpory, rozhodol sa pre podnikanie. Od detských rokov sa mu páčili sochy a drevené zariadenia v kostoloch. Sníval o tom, že raz ich bude sám z dreva vyrezávať. „Aj vďaka podnikaniu sa mi splnil detský sen, pretože mojou pracovnou náplňou je práve výroba zariadení pre kostoly.
Sú to hlavne obetné stoly, ambóny (rečnícke pulty) a lavice. Z času na čas sa pustím aj do reštaurovania poškodených sôch," prezradil nám Emil Jankovič. Šikovný 54-ročný lančársky stolár doteraz vybavil rôznym zariadením 38 kostolov po celom Slovensku. Prvý obetný stôl zhotovil pre kaplnku v rodnej obci ešte ako učeň v roku 1971. S jeho výrobkami sa možno stretnúť nielen v okolitých obciach, ale aj v Dóme sv. Martina v Bratislave. Za vrchol svojej doterajšej práce však považuje zariadenie pre nunciatúru v Bratislave, ktoré si u neho objednal vtedajší pápežský nuncius.
Emil Jankovič v rámci tejto objednávky vyrobil aj osem špeciálnych kresiel, stôl a schodíky. To všetko slúžilo dnes už nebohému pápežovi Jánovi Pavlovi II. počas jeho návštevy na Slovensku. Pápež bol s jeho prácou iste spokojný, veď ho prijal v Bratislave aj s rodinou na audiencii. Emila Jankoviča však mrzí, že je čoraz väčší problém zohnať kvalitné drevo. „Voľakedy sa sušilo prírodnou cestou a než vyschlo, trvalo to aj päť rokov – čo rok, to centimeter.
Dnes sa používa umelé sušenie, no napriek tomu sú ceny dreva z roka na rok vyššie," konštatuje. Roboty má stále dosť. Aj preto mu v dielni po návrate z práce pomáha syn Pavol. S menom Emila Jankoviča však nie sú spojené len kostolné zariadenia. Jeho ďalšou „srdcovkou" je totiž folklór v skupine Pohoranka i muzicírovanie vo Vavrineckej trojke.