Inšpiráciu našiel v hudbe Dona McLeana

  • Kultúra a spoločnosť
  • 21. augusta 2009, 10:35
  • Autor:ip

PIEŠŤANY – Štefan Adamec, dlhoročný kamarát Doda Šošoku už tri týždne, pravidelne v stredu hráva v Jazz Art Gallery známe aj menej známe piesne z rokov minulých.

Takmer mesiac tam znejú hity Johna Lenonna, Dona McLeana, Johna Denvera, Erica Claptona, či skupiny Eagles. Adamec , ktorý v súčasnosti pôsobí na Úrade vlády SR, na začiatku  spieval a koncertoval iba pre vlastnú rodinu a priateľov. Jeho srdcovkami sú už dlhé roky skladby, ktoré, ako sám hovorí sú tým najlepším z dejín hudby, teda piesne a skladby 60. a 70. rokov minulého storočia.
V rozhovore pre Piešťanský týždeň nám povedal, ktorí speváci ho inšpirujú, ale aj o jeho stretnutí a priateľstve s Dodom Šošokom.
„V mojej hudobnej kariére ma inšpiroval Gareth Brooks a hlavne jeho koncert s Donom McLeanom, ktorý sa konal v Central Parku v roku 1997,“ hovorí Štefan Adamec, ktorý podľa vzoru tohto koncertu nahral aj svoje debutové CD SongBreak.
Štefan Adamec si pre Piešťanský týždeň zaspomínal aj na Doda Šošoku. Prvýkrát sa stretli v roku 2004, odkedy sa datuje aj tradícia stredajších koncertov s názvom Classic songs. „Hovoril som si, že to čo mám naštudované, by bolo dobré aj niekde odprezentovať,“ uvažuje o prvom stretnutí Adamec. „Telefonoval som s Dodom a dal som mu návrh. On behom niekoľkých desiatok minút volal naspäť a oznámil mi, že mám prísť do „Jazzu“, že v stredu hráme.“
V ďalšom období bola spolupráca medzi Štefanom Adamcom a Dodom Šošokom veľmi intenzívna. „Dodo dokázal vycítiť muzikanta,“ dodáva Adamec. „Bolo mi veľmi smutno, keď som sa dozvedel správu o jeho náhlej smrti.“ Práve na rozlúčke s Dodom Šošokom, zahral tento hudobník jednu pieseň z repertoáru Dona McLeana s názvom Vincent. Táto krátka poetická skladba hovorí o Vicentovi van Goghovi. „Myslím si, že tak ako van Gogh, aj Dodo určite patrí do elitného klubu umelcov a som rád, že som ho poznal,“ dodáva na záver Štefan Adamec.

0 Shares

Najnovšie správy

štvrtok, 2. apríla 2020
Meniny má Zita, zajtra Richard