Blog Petra Remiša: Sviňa s dušou
Pamätáš si na mňa Feri? Vo vojenskom útvare 3866 si ty bol mazák a ja bažant. Viem, že po 25 rokoch je už neskoro sa ozývať, ale musím sa ti poďakovať: Až teraz som pochopil, že bez teba by som umrel sprostý.
Pred vojnou som si myslel, že všetci ľudia na svete majú dušu. Tak nás to učili aj pán farár. Vďake tebe som ale zistil, že ľudské bytosti sú mix. Kúsok zvieraťa a kúsok ducha. Niečo ako svine s dušou. A občas sa nájde aj čistá sviňa. Bez duše.
Ty si ma tiež naučil chápať Nietzscheho: Čo ťa nezabije, to ťa posilní.
Verím teda, že ma to posilnilo, keď ste ma s Keketičom nútili po polnoci šúrovať parkety. A keď ste sa na vychádzke natrúbili a ja som po vás umýval šabľe a utieral tvoje čúranice pod posteľou, tiež mi to neublížilo. Stal som sa odolnejším.
A začal som si ťa vážiť. Lebo ako hovorí Nietzsche: Nemôžes nenávidieť, pokiaľ si nevážiš nepriateľa.
Doteraz však nechápem, ako ti mohlo napadnúť, aby som ti vytetoval tvoju značku piva. Najmä, keď som v živote neurobil nijaké kérky. A najviac mi je ľúto, že som nebol pri tom, keď si si odlepil z pleca leukoplast a prečítal tie dve slová.
„Zlatý ……“
Jasné, že nie „bažant“. To by si si ma nevážil. Ale ty si ma vážiť budeš. Do smrti.
Alebo pokiaľ nedostaneš Alzheimera.
