Zákon o chove psov má vraj plno dier

Časovaná bomba potom môže vybuchnúť na zdanlivo nevinnej vychádzke. Silný, veľký pes sa vytrhne dieťaťu z ruky a napadne malého chlpánika, ktorý útok neprežije. Upozorňujú nás, že nebezpečný pes by mal mať náhubok, pevnú vôdzku a pýtajú sa, čo robí v takýchto prípadoch polícia. Po odpovede sme si zašli na mestskú políciu za vedúcim referátu objasňovania priestupkov Milanom Komadelom.
Ako polícia pristupuje k riešeniu prípadu, keď napadne veľký pes menšieho? Ide predsa o nebezpečné zviera, ktoré by možno vedelo zaútočiť aj na človeka a malo by chodiť po vonku len s náhubkom.
– Netvrdím, že nemajú pravdu. Aj ja si to myslím, no najväčší problém vidím v zákone, ktorý má plno dier. Za nebezpečného označuje každého psa, ktorý pohrýzol alebo poranil človeka bez toho, aby ho niekto vyprovokoval či napadol. Ale naopak, za bezpečného psa považuje takého, ktorý zaútočí na agresora, a bráni tým svojho majiteľa v nutnej obrane alebo v krajnej núdzi. O napadnutí psa psom zákon mlčí. Znamená to teda jedno – že pes, ktorý z ničoho nič napadne iného psa alebo zviera, nie je podľa zákona označený ako nebezpečný. To je jedna diera v našej legislatíve. Lebo od útoku na iného psa môže byť k napadnutiu malého dieťaťa len krôčik…
Opíšte ďalšiu dieru v spomínanom zákone?
– Ďalšia vyplýva z predchádzajúcej. Ľudia si myslia, že nebezpečný pes musí mať na verejnom priestranstve košík. Nemusí – lebo keď zákon nešpecifikuje, že pes, ktorý napadne psa, je nebezpečný, potom je v skutočnosti „nebezpečných" len málo psov. V zákone sú uvedené len podmienky jeho chovu, v ktorých sa okrem iného uvádza, kde pes môže ísť a kam nie. Chovateľ musí dbať, aby jeho maznáčik nepoškodzoval životné prostredie a nenarušoval vzťahy medzi občanmi. V meste máme vymedzené plochy na voľný pohyb psov, ale aj tu sa vyskytujú problémy.
Čo musí urobiť majiteľ psa, ktorý bezdôvodne pohryzie človeka alebo iného psíka?
– Chovateľ musí dať útočiaceho psa vyšetriť veterinárovi a potvrdenie o prehliadke zvieraťa odovzdať poškodenému človeku.
Často sa stáva, že v činžiakoch ľudia chovajú neprimerane veľkých psov. Môžete to nejakým spôsobom ovplyvniť?
– Mesto nemá možnosť regulovať chov psov. Kedysi bývalo pravidlom, že veľké plemená sa v činžiakoch chovať smeli len s pod podmienkou, že s tým súhlasil sused. Dnes to neexistuje. Ak dotyčný majiteľ platí daň a o zviera sa dobre stará, mesto nemá páky na to, aby mu zakázalo chovať veľkého psa aj v malom byte. Aj keď je otázne, či je tam ten psík šťastný a spokojný. Ľudia si totiž chovajú írske vlkodavy, labradory, leonbergy, ba i pastierske psy aj v činžiaku. A to je veľká chyba. Ak by mal pes ústa, určite by im povedal svoje. Štát vzal mestu možnosti postihu, doplatia na to aj samotné psy. Aj keď vo všeobecne záväznom nariadení sa hovorí, že chovateľ má zabezpečiť umiestnenie, starostlivosť a pozornosť v primeraných zoohygienických a hygienických podmienkach zodpovedajúcich jeho fyziologickým a etologickým potrebám a umožniť mu aj primeraný pohyb. Lenže to ľudia, ktorí majú veľké strážne psy, zvyknuté behať po rozľahlých stráňach lúk a pastvín salašov a hospodárstiev, v malom byte, kam pastierskeho psa uväznia, nemôžu nijako dodržať. Neuvedomujú si dôsledok svojho konania. Nech sa potom nečudujú, že ich pes sa správa tak, ako sa správa…
Veľkým problémom býva aj vôdzka. Lepšia je vraj pevná.
– Hovorí sa, že pes by mal mať pevnú vôdzku. No ja ako starý kynológ hovorím – pevnú vôdzku môžem mať, ale kúpim si slabú karabínku za dve eurá, pes sa rozbehne a karabínka praskne. V žiadnom prípade neodporúčam veľkého psa držať na samonavíjacej vôdzke. Ale ak je psík ovládateľný, vycvičený, môže mať aj posuvnú vôdzku a poslúcha. Lenže mnoho ľudí nechce trápiť svojho miláčika prísnym výcvikom a dovolím si tvrdiť, že možno až 90 percent všetkých veľkých psov, svojich pánov neposlúcha. A tak sa nebezpečné časované bomby – tichí zabijaci vozia v aute. Ich páni ich nechajú na chvíľu pobehať po vrbine a ani si neuvedomujú, že ony potrebujú oveľa väčší životný priestor, dobrý výcvik a správneho majiteľa. Je to teda skôr o človeku a jeho prístupe.
Takže tvrdenie – aký pán, taký pes, bude asi pravdivé.
– Áno, už viackrát som sa o tom presvedčil. A nielen ja, ale aj moji kolegovia. Žiaľ, aj polícia má problém s majiteľmi psov, ktorí sú hrdí na to, že doma si chovajú zabijaka. Chodia si s ním po korze, do reštaurácií na pivo a mnohí ho v jeho agresivite ešte podporujú tým, že sa zúčastňujú rôznych zápasov. Ale stále tvrdím, ak je pes správne vedený, vychovávaný, nasýtený, aj zdanlivo nebezpečné plemeno nemusí nikomu ublížiť. Aj keď pes je zviera a ťažko odhadneme, čo spraví. Stačí nejaký podnet a v okamihu sa tichý, pokojný psíček zmení na zabijaka. A stačí ďalší a je z neho opäť maznavá hračka svojho pána. Veľké plemená to tak majú v sebe zakódované.
Ako to je s menšími plemenami?
– Polícia eviduje oveľa viac prípadov, keď na človeka zaútočí malý pes – kríženec. Tí bývajú agresívnejší. Lenže narobia aj menej škody. Zato pri väčších plemenách sa môže stať, že pes napadne aj nášho priateľa, ktorého dôverne pozná. A tam už bývajú zranenie i následky oveľa vážnejšie.
Koľko psích priestupkov riešite ročne? Evidujete zoznam nebezpečných psov, ktoré zaútočia na iného psa?
– Ročne riešime asi desať alebo dvanásť prípadov. Zoznam nebezpečných psov neevidujeme.
Mali ste prípad, keď pes napadol človeka?
– Asi pred mesiacom pes vybehol z dvora, napadol cyklistu a potom ušiel. Viac ale býva pohryznutí psa psom. Vtedy je dobré, ak sa poškodený a majiteľ agresívneho psa dohodnú a škody si preplatia, aj keď život obľúbeného psíka sa nedá merať v peniazoch. O mnohých takýchto prípadoch sa ani polícia nedozvie, pretože nám nik nenahlási priestupok. Ohlásenie je niekedy aj riskantné. Stalo sa nám, že na políciu prišiel náhodný svedok ohlásiť pohryznutie a samotný poškodený to poprel, lebo nechcel mať ťahanice. Polícia si preto váži každého človeka, ktorý je ochotný urobiť pravdivé oznámenie.
Ako riešite prípady, keď sa pes sústavne podhrabáva pod plot a uteká z dvora?
– Každý majiteľ psa je zodpovedný za to, aby pes nemohol ohroziť okoloidúcich ľudí cez plot. Na bránu musí umiestniť tabuľku Pozor pes a plot zhotoviť tak, aby sa pes nepodhrabal. Ale sami dobre vieme, z akých silných materiálov sú dnešné ploty. Aj malý kríženec ich prehryzie. Pripomínam však, že kompetencie v tomto smere má regionálna veterinárna správa, ktorá má aj vyššie sankcie. Veterinár má totiž právo vstúpiť na súkromný pozemok a skontrolovať , či pes je správne chovaný a či ho nik netýra. Zistí to pomerne ľahko. Pozrie mu do očí, na srsť. Ale veterinári nás často volajú, aby sme šli s nimi, lebo sa im stáva, že domáci pán ich nevpustí dnu. S nami sa cítia bezpečnejšie.