Nový kaplán má korene na Kube

Ako sa dostal do nášho mesta, ale aj o plánoch navštíviť svoju rodinu na tomto karibskom ostrove, porozprával Piešťanskému týždňu exotický 27-ročný duchovný v krátkom rozhovore.
Prezraďte nám niečo o sebe, odkiaľ pochádzate a prečo ste sa rozhodli zasvätiť život Bohu?
Celý život som prežil v Trnave a som na to aj patrične hrdý. Tam som dostal výchovu a lásku od svojej mamy. Vyrastal pri veľkých mužoch, akým je aj biskup Dominik Tóth Práve on vo mne zapálil ten život viery a modlitby.
Váš otec pochádza z Kuby. Ako sa dostal na Slovensko a do Trnavy? Spomeniete si na svoje detstvo, na otca?
V 80-tych rokoch bolo v Trnave veľa Kubáncov. Prišli sem za prácou. Chodievali hlavne do Drôtovne Hlohovec.
Je to pre mňa trošku bolestná téma. Od troch rokov som vyrastal iba s mamou. Otec odišiel od nás späť na Kubu.
Snažím sa to vidieť pozitívne. Boh ma našiel s týmto krížom a tak mala pre mňa táto skúsenosť hlbší význam. Viem sa vžiť do situácie, ktorú zažívajú neúplné rodiny. Preto si veľmi vážim a ďakujem svojej mame, ktorá sa o mňa dlhé roky starala a vlastne si už nenašla ani žiadnu inú známosť.
Ako vás vnímali ľudia v Trnave? Mali ste niekedy aj problémy kvôli farbe pleti keď ste boli mladší?
V Trnave som sa nestretol so žiadnymi negatívnymi skúsenosťami. Skôr na dedine to bolo iné, keď som chodil na návštevy k mojej starkej. No postupom času si ľudia zvykli.
Iba raz som mal nepríjemný zážitok, ktorý ale nechcem veľmi rozoberať, počas mojich štúdií v Bratislave. Našťastie sa mi nič nestalo. Asi mám dobrého anjela strážcu.
Myslíte niekedy na to, že by ste sa niekedy vybrali na Kubu? Pozrieť vašu rodinu?
Človeka určite láka vidieť celú rodinu. Ja som otcov najstarší syn a z jeho strany aj prvý vnuk. Vždy, keď nám otec napísal, pýtal si aj moje fotografie.
Stále však mám také zmiešané pocity. Sám neviem, ako by som zareagoval, keby som videl otca. Je však isté, že bez neho by som ani ja nebol na tomto svete a za to som mu vďačný.
Viem, že raz tá chvíľa určite príde, chcem sa tam ísť pozrieť. Aj som zvedavý, ako to tam vyzerá, na ľudí a na celkovú situáciu. No človek musí aj dozrieť. Teraz na takýto krok nie som pripravený.
Prejdime do súčasnosti. Ako ste sa dostali do Piešťan? Prišli ste priamo z Trnavy alebo ste už niekde pôsobili?
Do Piešťan som dostal dekrét od prvého júla tohto roku.  Pretože som bol kaplánom v dedinke Bošáca pri Novom Meste nad Váhom, išiel som sem s takou malou dušičkou, predsa len, hovorím si – mesto! Bol zvyknutý na dedinský život a štýl. Každého som poznal a vzťahy medzi ľuďmi sú tam tiež trošku iné.
Do určitej miery som mal aj strach, ako ľudia zareagujú na kaplána, ktorý je „iný“ ako väčšina obyvateľstva. V meste ma však veľmi milo prijali.
Spomínam si, keď mi náš biskup dával dispozíciu sem do Piešťan: „Kaplánko neboj sa, tam je veľa cudzincov v Piešťanoch, tam zapadneš.“
Náš rozhovor sme niekoľkokrát odkladali. Máte veľmi veľa práce a ako sme sa dozvedeli, voľný čas venujete hlavne mladým.
Čo sa týka mladých ľudí, možností je tu naozaj neúrekom. Okrem toho, že chodievame na výlety, rozprávame sa o Bohu a viere. Mali sme aj brigádu tu vo farskom kostole. Do budúcna by som chcel pripraviť adorácie mladými. Od začiatku školského roka v našom kostole budú pravidelne bývať tiež detské sväté omše.