Šípkovčanka vie, ako sa dožiť stovky
Prababička Mária Macejechová zo Šípkového oslávila v piatok 31. júla požehnaných sto rokov. Jej recept na dlhovekosť je jednoduchý – robiť, robiť, robiť a príliš sa neprejedať.
S kôrkou chlebíka v zástere, s kockami cukru vychádzala ešte pred pár rokmi každé ráno na svitaní z domu do družstva, kde opatrovala celý život „prašky". Takto ju stretali aj susedia, keď šla s motykou do chotára.
Jedla málo, ale často, pretože jej chýbala polovička žalúdka. Už si presne nepamätá, prečo jej ho lekári vzali. Aj keď postavou bola drobná, predsa mala síl ako chlap. Zdvihla nielen mech obilia, ale aj prasnicu za chvost, keď sa jej nechcelo vstávať.
Jej dcéra a vnučky prichystali v piatok milovanej babičke lukulské hody. A tá zobkala z taniera ako vtáčatko. Ochutnala z každého jedla, ktoré jej predložili na tanierik. Zmýlil ju iba pohár na stonke. „Vy ste mi dali víno?" čudovala sa a privoniavala k malinovke. Tú pije najradšej odvtedy, čo jej pred štyrmi rokmi ťahali vodu z pľúc. Lekárka vtedy príbuzným oznámila, že ich babička asi melie z posledného. „Ale kdeže, mama potrebovala iba ísť domov z nemocnice, pretože som tam nebola stále pri nej. Iba vykrikovala – kde je Mariena?" vysvetľovala najmladšia dcéra.
„Berie lieky na prekrvenie a odvodňovanie, už štyri roky má pokoj. Len keby si pred dvoma mesiacmi nezlomila nohu. Teraz sme ju posadili na invalidný vozík, aby mohla vyjsť von. Záhrada – to je jej život, ešte tejto jari sadila cibuľku," dodala Marienka. Na zdravie oslávenkyne pili nielen príbuzní, ale aj predstavitelia obce na čele so starostom Antonom Andrískom, ktorý si podobne ako babička dal iba osviežujúce nealko. Predtým jej však prečítal dojemný príhovor a odovzdal žiarivú kyticu kvetov: „V mene občanov obce Šípkové, v mene poslancov obecného zastupiteľstva i v mene mojom vám úprimne prajem ničím nerušený pokojný život v kruhu svojej rodiny. A ešte mnoho a mnoho dní!" Storočnej žienke Piešťanský týždeň sľúbil, že jej bude vždy v utorok posielať do Šípkového najnovšie správy z mesta i regiónu.
Babička sa pohniezdila na invalidnom vozíku, požiadala najmladšiu dcérku, aby jej vyložila skĺznutú nohu na „stupátko" a pustila sa do rozprávania: „Do role som išla už ako dvanásťročná, náš otec zomrel v prvej svetovej vojne, mamička nás vychovávala sama. O prasiatka som sa starala najskôr v našom dome, kde sme mali štyri chlievy, a potom, keď sa vybudovali na družstve, chodila som ich opatrovať tam. Vedela som
0 nich všetko, aj ako sa prasia. Raz ma došli v noci volať aj ku krave, s ktorou si nevedel poradiť ani veterinár. Strčila som do nej ruku a vytiahla živé teliatko," smiala sa prvá storočná Šípkovčanka.
Mária sa narodila Štefanovi Macejkovi a Anne, rodenej Macovej, 31. júla 1909. Prežila dve svetové vojny, v ťažkostiach, ale aj v radostiach viac ako tri desiatky rokov so svojím manželom Jozefom Macejechom, ktorému porodila tri deti – syna Tibora a dcéry Vlastu a Máriu. Manžel zomrel v roku 1965, no do rodiny pribudlo šesť vnúčat a deväť pravnúčat. Storočná babička žije spolu s najmladšou dcérou v dome plnom kvetov. Oproti tečie potok, v záhrade rastie zelenina i kvety, vo dvore nepočuť hluk áut, ozýva sa tu len štebot vtákov hniezdiacich v korunách ovocných stromov v záhrade a tiež v košatých storočných lipách v kopci nad Šípkovým.
