Na Annu bili kapustu čepcom
K výrazným dňom letného zvykoslovného cyklu určite patrí sviatok Jakuba (25.júl) a Anny (26. júl). Ľudia počas týchto dní vykonávali množstvo obradov, aby si zabezpečili dobrú úrodu, či výhodne nakúpili alebo predali majetok.
Na Jakuba, keď chcel hospodár predať dobytok, zvyčajne ho posypal mravčími vajíčkami. Ľudia verili, že takto si zabezpečí veľa kupcov. V oblasti Ponitria vyberali cesnak, lebo vraj po Jakubovi uteká do zeme.
Počas týchto dní ženy chodili na polia okopávať kapustu. Pri práci spievali a volali: „Svätý Jakub, stískaj kapustu na kupku, aj svätá Anička, aby bola z každého kríčka hlavička.“
Táto a podobné zariekacie formulky sa vyskytovali po celom území Slovenska. Pri jej odriekaní držali ženy nad hlavou kapustný list, inde kôš, alebo náznakovo bili kapustu bielou šatkou, prípadne čepcom.
V oblastiach, kde sa nepestovala kapusta, tam chodievali ženy podhrabávať zemiaky, ktoré sa v tomto čase mali prebúdzať k životu. Gazdinky chytali zemiakovú vňať a vraveli: „Krompeličke nespite, len mi pekne rostite.“ Keď boli ženy s prácou hotové, gazdiná sa mala zvaliť na zem a kotúľajúc mala hovoriť: „Včera bolo Jakuba, dnes je Anny, aby krumple narástli, ako naše hlavy.“
V niektorých častiach Slovenska, napríklad v Púchovskej doline, gazda nad seba vyhadzoval peceň chleba. Robilo sa to preto, aby kravy dobre dojili a aby sa z mlieka dali spraviť také veľké hrudy syra, ako bol ten peceň.
Ľudia však okrem známeho „Svätá Anna, chladná z rána“, verili, že Jakubom sa končí pravé leto a Annou začína to babie, ktoré prechádza postupne do jesene.
