Blog Petra Remiša: Haló! Tu Michael Jackson
Stalo sa to nedávno. Leňoším večer v obývačke, pozorujem komárov, keď zrazu zazvoní telefón. Chvíľu to nechám zvoniť, nakoniec sa premôžem. „Haló! Tu Michael Jackson,“ ozve sa v slúchadle. „Volám s Puntom?“
„Nie, s Matkou Terezou. Robíš si prču?“
„Ale ja som Jackson!“ pokračuje chlapík anglicky. „Punto, videl som na YouTube tvoju pesničku Veselé. Si génius! Chcem, aby si mi otextoval slaďák. Baladu, ktorá sa bude hrať sto rokov po mojej smrti. Pošlem ti empétrojku.“
Zamyslel som sa. Ten hlas občas prešiel do vykastrovanej fistuly, ktorá pripomínala kikiríkanie Kráľa popu. A čo keď je to ozaj ON? Toto keď zistí naša domová dôverníčka, do smrti nemusím umývať schody!
„Oki, pošli.“
O päť minút som dostal empétrojku. Skvelá melódia. Za hodinku som mal text hotový. „Baladu o černoškovi s modrými očami“. Sám som sa skoro rozplakal od dojatia.
Druhý deň ráno som vstal a ako zvyčajne zapol rádio. Ani som si nestihol zaliať „štandardku“, keď koktavý spíker oznámil Jacksonovu smrť. Nechápal som. Kráľ popu zomrel a ja, obyčajný Punto z Piešťan, mám jeho posledný výtvor?
Odvtedy držím ten skvost v sejfe. Fakt je to po-pr-de-lov-ka! Počítam, že na stopro vyhrám Detviansku zlatú ruži aj Slovensko má talent.
Len neviem, čo na to Habera. Asi ho od závisti dobre zapečie.
