Blog Petra Remiša: Pohoda v nepohode
Správanie ľudí mi niekedy pripomína činnosť mravcov. Podstrčia nám nejaké sladké omrvinky a my sa okolo nich zhromaždíme, aby sme kúsok uchmatli. Keď sme už poriadne omámení, nejaká vyššia moc nám do toho kopne.
Chaoticky sa rozpŕchneme. Ale len preto, aby sme sa o pár dní stretli pri podobnej omrvinke.
Tohtoročná Pohoda pre mňa začala v piatok v opatovskej krčme. Moji priatelia sa „štartovali“ pivom. Ja kofolou. V tieni bolo 34°C, na letisku ešte viac. Bol som nesvoj. Ísť či neísť? Hodil som si mincou. Dvakrát bratislavský hrad. Dvakrát NIE.
Cestou späť ma zastavili policajti. Nenafúkal som. Namiesto festivalu som si večer spravil „pohodu“: V záhrade sme si s kamošmi premietli Barabášov film, dal som si plechovku piva a pospal si na karimatke.
Sobota bola pochmúrna. Agentúry vymenili správy o rekordnej účasti na festivale za bleskovky o tragédii. Otázka znela: Kto je na vine?
Odpoveď vie len pánbožko. A kto bol na vine, keď sa vlani dvaja utopili na Topfeste? Kto zapríčinil, že sa dvaja nevrátili z hip-hopu v Hornej Strede? Kto zvalil ten strom, čo zabil účastníkov festivalu v Bohuniciach?
Boli v nesprávnej chvíli na nesprávnom mieste?
Neviem. Jedno však tuším: Ak by vodičom, ktorí utekali z Pohody, dali policajti fúkať, evakuácia by trvala do pondelka.
