Zodpovednosť za odložené veci

Keď si veci odložíme, strácame nad nimi dohľad, s čím je spojené zvýšené riziko ich odcudzenia, poškodenia alebo zničenia. V prípade, že dôjde k jednej z týchto situácií, je dôležité vedieť, kto za vzniknutú škodu zodpovedá. Ak je s prevádzkovaním nejakej činnosti spravidla spojené odkladanie vecí, podľa Občianskeho zákonníka zodpovedá za škodu na odložených veciach prevádzkovateľ tejto činnosti. Ide pritom o objektívnu zodpovednosť, pri ktorej nie je podstatné, či prevádzkovateľ škodu zavinil. Zodpovednosť vzniká už samotným odložením vecí, teda nie je potrebné, aby prevádzkovateľ tieto veci prevzal.
Aby prevádzkovateľ zodpovedal za škodu na odloženej veci, je nevyhnutné, aby vec bola odložená na mieste na to určenom, napríklad v skrinke na plavárni. Ak nie je v danej prevádzke určené miesto na odkladanie vecí, možno vec odložiť aj na mieste, kde sa obvykle odkladá. Napríklad položiť kabát na stoličku v kaderníctve, ak sa tam nenachádza vešiak. Dôležitá je aj skutočnosť, že prevádzkovateľ sa nemôže zodpovednosti zbaviť jednostranným vyhlásením ani dohodou. Tabuľky s varovaním: „Za odložené veci nezodpovedáme" sú preto právne bezvýznamné. Zodpovednosť prevádzkovateľa je obmedzená pri klenotoch, peniazoch a iných cennostiach, pri ktorých zodpovedá len do výšky 331,94 € (10 000 Sk). Výnimkou sú prípady, ak škodu na veciach spôsobili ľudia, ktorí v prevádzke pracujú. V takom prípade je zodpovednosť prevádzkovateľa neobmedzená.
Právo na náhradu škody na odložených veciach musí byť u prevádzkovateľa uplatnené bez zbytočného odkladu. Ak nie je toto právo uplatnené najneskôr v pätnásty deň po tom, čo sa poškodený o škode dozvedel, zanikne. K uplatneniu práva na náhradu škody pritom môže dôjsť aj ústnou formou, napríklad tak, že poškodený požiada prevádzkovateľa, prípadne jeho príslušného zamestnanca o náhradu škody.