Preceda sa zrútil z desiatich metrov a ništ sa mu nestalo
Od pondelka až do bieleho nedeľného rána fúkali v mestečku pod šikmou vežou tretie Vrbovské vetry. Do mesta kráľa futbalových strelcov, kráľa Madagaskaru i precedu Multiorganizácie Kriak doviali Bažant kinematograf aj hostí na debaty – Dada Nagya, Štefana Hríba, Richarda Rybníčka, Whiskiho, Juraja Kušnierika a divadlo Michala Vojteka.
V sobotu ich vo veľkom štýle vystriedala Fermata, Martin Valihora, Henry Tóth, Mariána Greksa, ale aj radosťou pulzujúci chlapíci z moravskej skupiny Mňaga a Žďorp.
Plný štadión ľudí burácal počas večerného koncertu Karpatských chrbátov i hymne multiorganizácie v podaní opernej speváčky Petry Breče, ktorú sprevádzali mladí muzikanti z Art music orchestra. Na Vrbovských vetroch sa nešetrilo priateľskou energiou. Tú si medzi sebou dovzdávali ako bežeckú štafetu od obeda až do rána skupiny ZVA 18-28 Band, Sto múch, ktoré festival otvorili, aj zatvorili, ale aj ďalšie kapely – Abusus, Para, Slobodná Európa, Chikki liki tu-a, Projekty, Vrbovské vŕby aj Respect vibration sound.
Popoludní preťal slnkom ožiarenú oblohu denný ohňostroj, ktorým Braňo Jobus krstil novú knihu s názvom Zázračné rozprávky. Obloha sa zafarbila a zaprskala aj po desiatej večer, keď sa ku krstu cédečka pribrali za zvuku nočného ohňostroja Karpatské chrbáty. Líder kapely a hlava festivalu – Braňo Jobus hral na veľký megafón piesne skupiny Abusus.
Na krku sa mu hompáľal konopný povraz v tvare sľučky a v pravej ruke zdvíhal sito na halušky, ktorým mával vo vzduchu ako prvomájovým mávadlom. Chrbáty to váľali s Krstným otcom, ale aj novšími, i staršími skladbami. To už davy doslova šaleli. A tak Braňo ale aj jeho pán brat Andrej Budislav Jobus podchíľou upozorňovali davy na heslo festivalu: „Dbajte na svoju bezpečnosť, lebo bezpečnosť pri zábave je dôležitejšie ako zábava samotná.“
Aj preto počas ohňostroja hlavní aktéri na chvíľu vypli elektrinu na štadióne. O bezpečnosť súťažiacich v streľbe z poplašnej pištole i pretekoch na húpacích koňoch dbali dvaja záchranári v sanitke s nitrianskou poznávacou značkou. Našťastie, roboty tu až na ošetrovanie drobných zranení nemali, takže si stihli aj odfotiť hviezdy festivalu. Hudbu Valihoru a Henryho Tótha ocenil aj preceda multiorganizácie, keď sa odvážne zrútil z asi desaťmetrovej výšky na zem pod pódium.
„Bol to bravúrny výkon, hodný nasledovania,“ zhodnotil odvahu „húpacého kona“ minerál Kriaku s kartáčmi namiesto výložiek. Na Vetroch si zgustli nielen našinci, ale aj východniari, či ľudia zo severu i juhu Slovenska. „Je tu famózne, došli sme sem až z Prešova, teraz si to tu užívame ako sa patrí,“ zhodnotili podujatie dve usmiate a ukričané blondínky „džemujúc“ pod pódiom. Najväčším problémom festivalu boli len dlhé rady na pivo a zapchaté toalety.„Priatelia, majte trocha strpenia, už prišiel krtko, ten to všetko vyrieši… stretli sa s pochopením asi dvoch tisícok účastníkov.
