Piešťanskí stavitelia: ŠTEFAN MAČAI
PIEŠŤANY – Každý z nich sa neopakovateľne zapísal do histórie mesta, formoval totiž jeho tvár. Športoviská, liečebné domy, úrady aj obchody nesú ich neopakovateľný rukopis. Seriál o piešťanských staviteľoch ponúka jedinečný pohľad do histórie z pera Ing. arch. Ľubomíra Mrňu. Ten pripomína Piešťancom ľudí, ktorí zmenili podobu mesta.
Medzi športové zariadenia, ktoré sa v druhej polovici dvadsiateho storočia postupne stavali a uvádzali do užívania, sa koncom šesťdesiatych rokov – po vybudovaní vodnej nádrže Sĺňava – priradila lodenica a veža pre rozhodcov vodáckych disciplín (1967). Počiatkom sedemdesiatych rokov v bančianskom chotári na ľavobreží Váhu pri Ratnovciach pribudlo letné kúpalisko Sĺňava II (1972). Autorom týchto užitočných a milovníkmi vodných športov aj hojne využívaných zariadení bol absolvent Fakulty architektúry a pozemného staviteľstva Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave (1951 – 1957) Ing. arch. Štefan Mačai (* 17. mája 1932 -t 30. júla 2002).
Jeho autorská aktivita, ktorá vyústila do realizácií, sa v Piešťanoch uzavrela uskutočnením budovy nákupného strediska Kocka na Ulici Andreja Hlinku (1976). Architekt Mačai sa v tvorbe vyjadroval zdržanlivo jednoduchými geometrickými tvarmi a materializácia tohto jeho posledného projektu sa teda väčšmi približovala výkladu pojmu, ktorým budovu pomenovali, než jej nová podoba, získaná pri prestavbe na prahu tretieho tisícročia. Dnešná Kocka očividne kocku nepripomína.
Mačaiova profesijná dráha bola pomerne priamočiara. Rodinnými koreňmi pevne zviazaný s Bernolákovom, po skončení štúdií nastúpil do bratislavského Stavoprojektu, aby potom tomuto, z bydliska pohodlne dostupnému zamestnávateľovi už zostal dôsledne verný. V Stavoprojekte sa projektovalo všeličo. Za dobu zamestnania spracovával rozmanitú územnoplánovaciu dokumentáciu vari všetkých stupňov a kategórií – napríklad patril medzi autorov skupiny obytných súborov Dvory v Bratislave-Petržalke – vyhotovoval projekty rôznych budov, ale zdá sa, že najmilšia jeho srdcu bola práca na návrhoch rodinných domov, ktorým sa potom dostávala značná publicita a hádam aj ocenenie nielen zo strany ich obyvateľov, ale i v odborných kruhoch. Akokoľvek, práce pre Piešťany a ich kontaktné okolie, hoci nenáležali do kategórie rodinných domov, robil zrejme tiež s láskou a je to na nich i zreteľne vidieť. Ľavobrežný areál letného kúpaliska s nekrytými bazénmi sa síce v dvadsiatom prvom storočí podnikateľskej priazni už z akéhosi dôvodu neteší, chátra a pravdepodobne speje k zániku, ale rozhodcovská veža pri očividne prosperujúcej piešťanskej lodenici zostáva doposiaľ nezničeným, ba zodpovedne udržiavaným architektonickým šperkom.
Spomenutými autorskými prácami sa rozsah Mačaiovej užitočnej prítomnosti v Piešťanoch celkom nevyčerpal. Jeho odborné vyjadrenia sa vyžadovali a tiež rešpektovali i pri takých, od jeho stroho profesionálneho zamerania zdanlivo odťažitých podujatiach, ako bolo napríklad vymedzovanie plochy záhradkárskej kolónie. Navyše, v prícestnej parkovej úprave pred panelovými domami na východnej strane Žilinskej cesty je inštalovaná kovová plastika nazvaná Kráľ; ako autori sú uvedení Š. Mačai – J. Kočiš (1972). Doposiaľ nie je vylúčené, že sa mohol tvorivo uplatniť i v oblasti mu najbližšej: pri návrhu na niektorý z piešťanských rodinných domov.
