Mesto stoplo investície a projekty

Od štátu prichádza menej peňazí z daní fyzických osôb a kríza sa prejavuje aj pri platbách miestnych daní a poplatkov. Podľa prognózy bude pokles príjmov pokračovať a mestu tak môže chýbať v tohtoročnom rozpočte až 1,5 mil. eur (47 mil. Sk). Po rokovaní poslancov sme požiadali primátora, aby zhodnotil situáciu za prvý polrok a vysvetlil najdôležitejšie dopady krízy.
Ako hodnotíte uplynulý polrok z pohľadu financií?
– Ako najhorší za celé obdobie môjho pôsobenia vo funkcii. Skutočne si málokto uvedomuje, čo znamená počas finančnej krízy riadiť mesto a naplniť požiadavky občanov aj „ad hoc", nielen naplánované v rozpočte. Zostavili sme stratégiu, že dodržíme tie najdôležitejšie plánované úlohy, preto nechápem poslancov, ktorí s niektorými nápadmi narábajú dosť neopatrne. Nemyslím to osobne, ale musíme byť trochu rozumnejší.
Hovorili ste pred plénom o následkoch krízy, čo konkrétne znamenajú pre mesto a jeho obyvateľov?
– Tak, ako som už spomínal, v daniach z príjmu fyzických osôb dostaneme asi o 1,074 milióna eur, čo je o 30 miliónov korún menej. Ďalej sa kríza dotýka cestovného ruchu – na dani z ubytovania sme vybrali za šesť mesiacov o 66-tisíc eur (2 mil. Sk) nižšiu sumu ako v predchádzajúcom roku. Návštevnosť mesta klesá, ľudia nemíňajú toľko na pobyty. Nepripúšťam, že by to bolo zníženou atraktivitou, snažili sme sa robiť kroky, ktoré ju zvyšujú – aktívne dobudovaním centra a pasívne v oblasti výstavníctva, či už s podnikateľmi alebo s kúpeľmi. Jednoducho pre krízu narábajú ľudia s financiami opatrnejšie. Zhoršuje sa tiež platobná disciplína platiteľov daní fyzických osôb ako je komunálny odpad, daň z nehnuteľností – občania majú menej peňazí, žiadajú o splátkové kalendáre.
Okrem nižších daní, ktoré ďalšie skutočnosti ovplyvňujú tohtoročný rozpočet?
– Nepodarí sa nám naplniť plánovaný príjem z predaja majetku mesta. V rozpočte sme počítali s 996- tisíc eurami (30 miliónmi korún) a predali sme za 266-tisíc eur (8 mil. Sk). Ide predovšetkým o bývalú budovu Zväzarmu s pozemkom, ktorý nie je majetkovo-právne doriešený a spor sa dostal až na najvyšší súd. Nepredpokladám, že v súčasnej situácii niekto o tento areál bude mať záujem. Ďalšie dve nehnuteľnosti, ktoré odpredávame, sú budova bývalých Uhoľných skladov na Sládkovičovej a dom na Meštianskej. V prvom prípade sme zmluvu už podpísali, čakáme len na vyplatenie peňazí. Podnikateľ, ktorý chcel kúpiť dom na Meštianskej, ale nesúhlasil so sumou schválenou na zastupiteľstve a pochybujem, že sa dohodneme. Situáciu nám komplikuje aj dotácia na rekonštrukciu Teplickej, o ktorú chceme požiadať v rámci operačného programu regenerácia sídiel. Zmenili sa podmienky a budeme musieť dofinancovať namiesto piatich až 50 percent z predpokladanej sumy, čo je veľký rozdiel. V septembri by sme mali predložiť poslancom návrhy na riešenie tejto situácie. Predpokladám, že budeme musieť zvyšovať aj dofinancovanie mestskej autobusovej dopravy rádovo o stotisíc euro, čo sú tri milióny korún.
Stop dostali aj investície, budú nasledovať ďalšie škrty nákladov?
– Momentálne som pozastavil dve investičné akcie – pokračovanie revitalizácie potoka Dubová od Veternej ulice a stavbu okružnej križovatky Mojmírova, Díčova, Bratislavská. Uvažovali sme tiež, že na leto znížime frekvenciu autobusových spojov. Prázdniny sú mesiace, kedy odbudnú študenti a žiaci. Nakoniec som k tomu nepristúpil, lebo mestskú autobusovú dopravu využívajú prevažne starší ľudia. Okrem investícií a realizačných návrhov stiahneme aj niektoré projekty či návrhy na projektové dokumentácie. To sú veci, na ktoré vieme siahnuť, pretože nie sú rozbehnuté, hovorili sme o kúpalisku, prírodnom kine. Aj riaditelia mestských organizácií dostali pokyny, aby urobili opatrenia na šetrenie. Zastavili sme tiež vyplácanie odmien asi 600 zamestnancom, nielen úradu a organizácií mesta, ale aj učiteľom a pracovníkom v školstve. Preto hodnotím tento polrok ako najhorší v mojom pôsobení. Dá sa povedať, že predchádzajúce roky gradovali, či už na strane ekonomickej alebo úrovňou obyvateľov. Zrazu prišiel takýto prepad a ešte neskončil. Nevieme, čo prinesie ďalej. Situácia sa dramaticky zmenila najmä v mesiacoch máj, jún, keď nám prišlo iba 50 percent financií z daní fyzických osôb.
Očakávate v niečom aj pozitívny vývoj a aký bude podľa vás hospodársky výsledok?
– Na príjmovej stránke prichádza jedna položka, ktorú sme nepredpokladali, a to 86-tisíc eur (2,6 mil. Sk) za dividendy zo zisku od kúpeľov. Ušetrili sme tiež pri okružnej križovatke Radlinského – Sasinkova, kde sme rozpočtovaných desať miliónov korún (338-tisíc eur) na jej stavbu pri elektronickej aukcii stiahli na šesť (210-tisíc eur). V prípade hospodárskeho výsledku sa chceme dostať aspoň na nulu.
Je to reálne?
– Áno.
Poslancovi Jozefovi Beňačkovi, sa zdalo, že Klub vodného póla sa príliš poponáhľal s medializáciou problému dotácie Evy. Keby s ním „nevyšli von", mali by vôbec šancu tento rok dostať nejaké peniaze?
– S pólistami sa stretávam v meste, na ulici, debatujeme spolu, hovorili sme o probléme. Je to však otázka súčasnej situácie, či kúpalisko áno alebo nie. Ak nezarobíte dosť na dovolenku, tak na ňu nepôjdete, a my si tiež momentálne nemôžeme dovoliť byť veľkorysí, lebo jednoducho nemáme z čoho. Musíme naplniť dennodenné požiadavky. Dopady krízy sú obrovské. Žiaľ, v samosprávach už dochádza k veľkému šetreniu, niektoré obce a mestá nesvietia v noci, inde obmedzujú mestskú autobusovú dopravu. Nerád by som pristúpil k takýmto drastickým opatreniam, aby sme vyriešili otázku kúpaliska, hoci je to citlivá situácia, ale počas roka musíme niektoré výkony udržať. Aj minulý rok sme Evu riešili tak, že sme v septembri schválili výzvu na dotácie, aby mali možnosť v rámci tejto výzvy požiadať o peniaze. Po prázdninách preto predložíme mestskému zastupiteľstvu riešenie možnosti dofinancovania straty kúpaliska. V septembri už budeme mať jasnejšiu predstavu, pretože nám chodia peniaze od štátu mesačne a po deviatich mesiacoch z dvanástich už je možné zhodnotiť aj spätné opatrenia.