Po stopách bojov v Normandii po 65 rokoch (2)

  • História
  • 7. júla 2009, 07:58
  • Autor:ms

V minulom čísle PT sme písali o tom, ako sa 27. mája začala v mestečku Berchtesgaden výprava Paľa Hajdušíka alias Pola-X venovaná histórii druhej svetovej vojny.

 Cestovateľ navštívil miesta, kde sa pred 65 rokmi stretávala elita tretej ríše, dostal sa aj do podzemných bunkrov a pozlátený výťah ho vyviezol na Kehlsteinhaus – Orlie hniezdo, Hitlerovo rekreačné sídlo. Cesta za miestami bojov pokračuje a Polo-X sa presúva do z Nemecka do Francúzska.
3. deň
Zavčasu vstávam – búrka ma vyhnala zo stanu do auta, kde som ako-tak prespal. Spať v aute síce nie je žiadny Hilton, no aspoň mi nepršalo do ucha. Po prekonaní problémov s navigačným systémom som za hodinu dorazil do Braunau. Pokiaľ nemáte dopredu zistené informácie, Hitlerov rodný dom tak ľahko nenájdete. Stojí tam bez označenia a je v ňom dnes predajňa a galéria umenia. Iba informácia na veľkom kamennom bloku, ktorý je venovaný na pamiatku obetí koncentračného tábora Mauthausen, dáva tušiť, že nenápadný dom zohral nejakú úlohu v histórii druhej svetovej vojny. Urobil som pár záberov a moja cesta pokračovala do mestečka Dachau, ktoré sa nešťastne preslávilo koncentračným táborom rovnakého mena. Tábor nie je až taký veľký ako Birkenau v Osvienčime, no zanechá v človeku rovnaký dojem.
Čas pokročil a mňa čakalo 240 kilometrov do Haugenau, ktoré leží neďaleko francúzskych hraníc. Tak som sa dlho nezdržal a vyrazil som. Chcel som prísť do Francúzska za svetla, lebo ubytovanie riešim až na mieste. V prípravách na cestu som sa najviac venoval trase cesty, bodom, ktoré boli významné z pohľadu histórie. Zabezpečovanie ubytovania som nechával bokom a nie vždy to dopadlo bez problémov. Na moje nemilé prekvapenie mi naštrbili moje plány aj upchaté cesty pri Mníchove a Stutgarte a zabrali minimálne tri hodiny času. Ani trojprúdové diaľnice nedokážu zvládnuť nápor Nemcov vracajúcich sa z práce alebo opačne. Našťastie, cestu som si spríjemňoval cédečkom Radošinského naivného divadla a rozhovorov Lasicu so Satinským, ktoré som si stihol vypočuť aspoň trikrát. Do Haugenau som na moje potešenie dorazil ešte za svetla, aj keď bolo už po desiatej večer. V tomto približne 30-tisícovom meste blízko nemeckých hraníc veľa výberu na ubytovanie nebolo, ale po skúsenostiach z kempu som mal chuť na posteľ. Bol som veľmi unavený a tiež som potreboval priestor na prípravu cesty na budúci deň. Plán kontrolujem a dopĺňam každý deň podľa potreby a dostupnosti vytýčeného miesta. Zaspal som ani neviem ako – ráno som sa zobudil s mapou, notebookom a knihou v ruke.
4. deň
Nestrácal som čas a hneď ráno som sa vybral do mesta. Plánovaná prehliadka okolia mesta nemala trvať viac ako dve hodiny. Nafotil som okolie rieky Marne, ktorá oblúkom pretína stred mesta. Táto rieka v roku 1945 tvorila líniu frontu a Nemci a Američana sa na seba doslova pozerali. V literatúre som sa dočítal, že tu bola aj rota E – bratstvo neohrozených, preto ma toto mestečko zaujímalo. Stopy po vojne sa tu však v dnešnej dobe staviteľského rozmachu hľadali len ťažko, aj keď som nafotil zopár budov, postavených pred vojnou, čo niesli stopy po guľkách ostreľovačov. Cesta do Bastogne, jedného z hlavných cieľov cesty, mohla pokračovať. Nakoľko môj rozpočet na dva týždne nie je kráľovský, vo Francúzsku som sa radšej vyhol diaľniciam. Cez vidiek bola jazda autom zaujímavejšia a ubehla mi rýchlo. Zanedlho som vchádzal do slávneho belgického mesta Bastogne, centra takzvaného Boja o výbežok – z histórie známy pod názvom „Bitka v Ardenách". Toto neveľké mesto sa stalo svedkom jednej z najdôležitejších bitiek na západnom fronte druhej svetovej vojny a posledným územným víťazstvom nemeckej armády. Americké vojská sa tu dostali do obkľúčenia, konkrétne v meste Bastogne, keď sa Nemci cez Ardénsky les prebojovali viac na západ. Potom som sa zložil v hoteli, prebehol som celé mesto, aby som sa na druhý deň mohol lepšie zorientovať a využiť čas na prehliadku a fotenie.
Ešte za svetla som si stihol obzrieť monumentálny pamätník tejto bitky. Neodolal som ani prechádzke po okolitom lese, kde bola v tuhej zime 1944-45 niečo vyše mesiaca zakopaná 101. výsadková skupina americkej armády. Nestihol som všetko, preveril som si iba presnú pozíciu a prístupovú cestu. Detailnejšie preskúmanie terénu si nechávam na ďalší deň. Cestou z lesa sa na ceste do hotela ešte zastavujem v priľahlej dedinke Foy, kde som si pozrel miestny kostolík. Pri západe slnka ju opúšťam a smerujem do hotela.

0 Shares

Najnovšie správy

Dnes je utorok 26. marca. Tento deň je Svetovým dňom epilepsie. Meniny má Emanuel.
  • 26.03.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
Dnes je streda 27. marca. Tento deň je Svetovým dňom divadla. Meniny má Alena.
  • 27.03.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
štvrtok, 28. marca 2024
Meniny má Soňa, zajtra Miroslav