James R.S.B. Jackman: Rozhrešenie alebo rozlúštenie… II. Časť

  • Blogy / Blogy
  • 7. júla 2009, 08:54
  • Autor:James R.S.B Jackman

– Ako jeden z mála nemeckých vojakov, preukázal ľudskosť na bojovom poli. Škrkance. A ďalej nemám.
– Prečo?
– Nestihol som.- potmehúdsky som sa usmial. Tak popod fúzy.
– Tak nám to dopovedz.

Netušil som, ako zomrel. No nejako som to dotiahol na dvoječku. Šli sme si sadnúť ako trieda. Bolo v pohode. Decentne pripití a takmer všetci zmaturovaní.
Po mature to bola jedna veľká párty. Všade, kam som prišiel.
S rozhodnutím ísť si vypratať všetky staré veci zo školy, papiere zošity… Jednoducho spraviť si poriadok som sa do toho pustil. Našiel som kopu spomienkových vecí, kopu maličkostí, fotiek ešte zo základnej, papieriky s venovaniami, ktoré som nechcel vyhadzovať. No opatrovať to ďalších 10 rokov a potom to vyhodiť? Neee!
Tie hlúpe úsmevy, nostalgia sú nezabudnuteľné a pre mňa to bolo veľmi krásne. Zavesil som na net inzerát o prácu, čo mi prišlo priam smiešne. A blížil sa piatok. Na našej škole bola taká tradícia, že sa maturitné vysvedčenia odovzdávali pred všetkými žiakmi. Tešil som sa veľmi. Na ten pocit, ako ho dostanem do rúk. Ten vytúžený papier! O ktorý som často krát musel veľmi bojovať.
Vyslovili moje meno. Postavil som sa. V ušiach mi hrá “ BEGIN“ a ja si kráčam na to pódium. Obchádzam spolužiačku. Už len kúsok. A mal som ho v ruke. Otočil som sa k ľuďom. Bolo to neopísateľne krásne.
–          Dobrý deň. Pán Jackman?
–          Áno pri telefóne. Kto je tam?- ďalej som počul iba bla bla bla .
–          Máte ešte stále záujem o tú prácu v banke?- oblial ma pot. Štastie!
–          Samozrejme!
Vysvetlili mi podmienky. Asi zavážilo Anglicko. A šiel som na výberový pohovor. Mal som trošku stres pred ním. Nevedel, čo môžem čakať. No mal som ambície zvládnuť to čo najlepšie!
Zvonček!
–          Dobrý deň. Prišiel som na pohovor.
–          Na najvyššie poschodie.
Otvorili sa dvere. Kráčam schodík po schodíku v saku a papiermi v ruke. V tom momente mi tri poschodia prišli ako Babylonska veža.
–          Sadnite si, hneď sa vám budeme venovať.
–          Jasné. V pohode.
Nikdy sa mi nezdala tá kravata taká úzka na krku. Rozopol som si spodný gombík na saku. Sucho v ústach.  Zacítil som srdce! Búchalo silnejšie, než keď brácho hrával na bongo. Prepadol ma stres, tréma. V tom najnevhodnejšom čase! Asi som si to celé uvedomil. Už to nebude škola. Už to bude iba život! Sedel som sám na chodbe a za dverami sa mi o päť mi začne neskutočne dlhá životná etapa! Ktorá sa určite rozdelí na viacej období.
No bude to stále tá istá. Ostal som pokojný. Utrel som si pot z tváre. Ruky sa prestali klepať. A s neskutočným sebavedomím som čakal. Vedel som, že keď vyjdem z tých dverí, už to nebude nikdy ako predtým! No muselo to prísť. Zo zahodeným kľúčikom od dverí. S krásnymi spomienkami. S bolesťou kože a štípajúcimi kosťami. Opúšťam mnoho. No v prvom rade svet, ktorý som si budoval 18 rokov!
–          Pán Jackman poďte dalej. – asi štyridsiatnička ma z úsmevom zavolala.
Vstal som z úsmevom na perách, už som iba počul klopkanie poltopánok o kachličky. Zavrel som dvere a zahodil kľúč…

0 Shares

Najnovšie správy

Dnes je piatok 15. novembra. Tento deň je Sviatkom sv. Alberta Veľkého, patróna vedcov, tiež Dňom väznených spisovateľov a Medzinárodným…
  • 15.11.2019, 00:00
  • Dobré ráno, Piešťany!
„Dobrá viditeľnosť je základom bezpečnosti na cestách, preto nepodceňte dôsledné očistenie skiel od námrazy,“ adresuje rady motoristom polícia.
  • 14.11.2019, 09:18
  • Spravodajstvo
sobota, 16. november 2019
Meniny má Leopold, zajtra Agnesa