Po stopách bojov v Normandii po 65 rokoch (1)

Paľo alias Polo-X sa venuje udalostiam druhej svetovej vojny a nedávno si naplánoval podľa svojich slov „takú malú expedíciu po bojiskách naprieč západnou Európu". Jeho snom bolo dostať sa na miesta bojov v Normandii. Dvojtýždňovú cestu pripravoval desať mesiacov a koncom mája sa mu jeho sen splnil. Svoje zážitky na dobrodružnej púti si zapisoval, a tak vznikol tento zaujímavý denník:
1. deň
27. máj – vyrážam z Piešťan cez Rakúsko smerom do Nemecka, mesta Berchtesgaden, kde začína moja výprava. Cesta mi ubehla veľmi rýchlo. Starobylé nemecké mesto Berchtesgaden sa okrem bohatej histórie preslávilo aj tým, že sa tu počas druhej svetovej vojny usídlili najvyšší pohlavári nemeckej ríše. Mená ako Hitler, Göring, Speer a iné tunajší obyvatelia veľmi dobre poznajú. Oblasť je známa aj tým, že nacistická strana SS dala vysoko v tunajších horách vybudovať Adolfovi Hitlerovi k jeho 50. narodeninám sídlo s názvom Kehlsteinhaus – Orlie hniezdo. Ako jedna z mála budov, ktorá vznikla počas nacistického Nemecka, sa zachovala až dodnes.
Za miesto ubytovania som si zvolil kemp v doline na úbočí svahu pod Obersaldzbergom s výhľadom na impozantnú horu s Orlím hniezdom.
Hneď som sa vybral na okružnú cestu dolinou a mestom, pričom som hľadal záchytné body na zajtrajšiu cestu. Bohužiaľ, toto starobylé príjemné mestečko nielen starobylo pôsobilo, ale aj bolo. Nepodarilo sa mi nájsť internetovú kaviareň, ktorá pre mňa znamenala spojenie so svetom. Turistických centier som však, našťastie, našiel dosť a získal som tak potrebné informácie na zajtrajší výstup na Orlie hniezdo a oboznámil som sa aj s Obersalzbergom. Tento deň nebol na zážitky veľmi zaujímavý, až na to, že budem spať v meste, kde sa pred 65 rokmi stretávala najvyššia elita nemeckej ríše.
2. deň
Po studenej noci som vstal zavčasu a vybral som sa priamo do Obersalzbergu. Onedlho som stál pred slávnym Berghofom, sídlom Adolfa Hitlera, z ktorého však zostalo iba dva metre vysoké torzo. Berghof – Hitlerovo sídlo – bolo zničené a po domoch ostatných pohlavárov sa tu už nenachádzala ani pamiatka. Po pár hodinách, ktoré som strávil v priľahlých lesoch obkolesujúcich mesto, som sa zastavil v hoteli Turkey. Ako jedna z mála budov prežil aj napriek tomu, že priamo susedil s Berghofom. Tento hotelík v lese by nebol pre mňa zaujímavý, ale mal som informáciu, že odtiaľ vedie menej známy vchod pre verejnosť do podzemných bunkrov Obersalzbergu. Na vrátnici som síce nenašiel nikoho, ale keď už som meral takú cestu, nechcel som odísť naprázdno. Napokon po dlhom klopaní na okno som našiel staršiu paniu, pamätníčku oných vojnových čias, ktorá ma pustila dnu. Bola to exkurzia naozaj nevídaná, bežne sa do vojenského bunkra, a ešte takého významného ako je bunker Adolfa Hitlera, dostane len málokto. Samozrejme, jeho súkromné miestnosti sú pre verejnosť uzatvorené, ale stačilo vnímať atmosféru, aby človeku naskočili zimomriavky po tele.
Ako tretí a posledný bod som mal v ten deň naplánovanú návštevu Orlieho hniezda. Prístupová cesta bola možná len autobusom, ktorý ma priviezol priamo pred tunel, na konci ktorého ma čakalo prekvapenie – pozlátený výťah. Bol postavený pre Hitlera a vedie do samotného hniezda. Impozantná budova totiž stojí na vrchole kopca. Dnes je z nej reštaurácia s vyhliadkovou terasou, ale nenašiel som tam absolútne nič, čo by hovorilo o tom, aké významné osobnosti tej doby sa tu stretávali alebo naznačovalo pôvod a účel postavenia tejto budovy. Iba na galérii je vyvesených pár listín, kde je opísaná stavba Orlieho hniezda.
Po návrate z Orlieho hniezda ma čakala iba večera a rozdelenie plánov cesty na budúci deň – návšteva koncentračného tábora v Dachau, odtiaľ k francúzskym hraniciam do mesta Hagenau, zastávka na noc a potom cesta do Bastogne v Belgicku, kde vedú stopy Roty E (Easy Company) – 2. práporu 506. parašutistického pluku 101. výsadkovej divízie americkej armády.