Blog Petra Remiša: Erotica
Dávno-pradávno, keď televízory boli čierno-biele a existoval iba jeden televízny kanál, prijímače mali len tri gombíky: jas, hlas a ladenie. Bol som malý chlapec a moji rodičia mali pocit, že z obrazovky na mňa číha nebezpečie. Volalo sa Erotika.
Mama bola neúprosná. Tvrdo cenzurovala všetky scény, kde sa dvaja bozkávali. Keď hrozilo, že dôjde k splynutiu, rýchlo začala „ladiť“: Buď obraz úplne vybielila, alebo vyčiernila. Pre istotu občas vytiahla aj anténu.
V tom čase leteli prvé podmorské seriály a ja som túžil byť bádateľom. Potápať sa ako francúzsky kapitán Jacques Cousteau. Ochraňovať útesy s delfínom Flipperom. A predstavte si, že dobrotivý Ježiško ma vyslyšal a poslal mi potápačské okuliare.
Čoskoro som urobil prvý objav: Už nie som odkázaný na milosť cenzúry. Stačí vziať tie okuliare a ísť na Evu. Vôňa vajcovky, chichot dievčat a Erotika tam číhali na každom rohu. Všetci chalani sa bili o kabínky s dieročkami, cez ktoré sa dalo „čosi“ vidieť.
Väčšinou to „čosi“ bolo holé „nič“, ale každý dúfal, že raz to bude „čosi bombové“.
Moja chvíľa nastala, keď sa skupinka dievčat rozhodla preplávať dĺžku. Vrhol som sa pod hladinu a dal som si bazén naprieč. Minúta bez kyslíka, oči v maske vyvrátené k hladine. Ako ten francúzsky dobrodruh skúmajúci neznáme morské mäkkýše.
A tie tvory vyzerali fakt báááječne! Hladké a elegantné. Nepolapiteľné ako Flipper. Možno krajšie než všetky delfíny sveta. Záhadné a zároveň zraniteľné. Okamžite som pochopil, čo je moje životné poslanie.
Naveky zostať strážcom podmorskej rezervácie.
Vďaka, kapitán Cousteau!
