Kamila „Kay“ Strelka-Kanková hovorila v Piešťanoch o jej Letenkách do spomienok

Vonku začínala v bare
„Keď máte dieťa, tak musíte robiť iba po nociach. Robila som čašníčku, absolvovala som barmanský kurz,“ hovorí "Kay" Strelka-Kanková. Postupne sa spolu s manželom učili angličtinu a získavali ďalšie skúsenosti.
S cudzím jazykom si však tiež zažili svoje. „V obchode som chcela kúpiť kmín. Predavačke ukazujem slovník, na slovíčko kmín, čo vlastne znamená zlodej. Ona hneď utekala k telefónu, že ten pán čo stojí pri mne niečo ukradol… a to v skutočnosti bol môj manžel,“ spomína si na jednu z úsmevných historiek.
Americké šťastie: kúpiť a predať
„Zarábam peniaze, dávame ich do banky. Chcela som sem ísť pracovať, a nie popíjať s ľuďmi… Bola som sklamaná sama zo seba. Človek sa však musel obrniť, keď som večer čo večer chodila domov, všetci spali, celá moja rodina, a v tej chvíli som bola úplne sama. Boli to zážitky, ktoré ma posunuli ďalej.“ Takto sa pozerala na svoj život Kamila Strelka-Kanková predtým, ako im z americkej ambasády doručili povolenie, že môžu odísť do Ameriky podnikať.
Začínali opäť v reštauračnom biznise. „Tešila som sa, že teraz už budem kapitalistka“, dopĺňa podnikateľka a svetobežníčka. Zo začiatku robila všetky práce, ktoré bolo treba. Podnikanie sa rozbehlo a začalo sa im dariť. „V Amerike sú dve veci, ktoré vás robia šťastným. Keď niečo kúpite, ste šťastní, pretože ste to chceli kúpiť. No ešte šťastnejší ste vtedy, keď tú vec predáte!“ Tak sa aj stalo, manželia predali reštauráciu a začali cestovať po Európe. Na výlete do Rakúska mali možnosť sa z diaľky pozrieť aj na Slovensko, no domov sa vrátiť nemohli.
Na Slovensko jej pomohli reality
Po návrate do Ameriky, na Floridu, si rodina Strelkovcov-Kankovcov zaumienila, že bude podnikať v realitách. Po niekoľkých večerných kurzoch začali budovať vlastnú, novú firmu. Špecializovali sa na byty a domy pre vyššiu spoločnosť.
„Túžila som po výhľade na more. Kúpili sme si neskôr byt priamo pri oceáne.“ Spisovateľku aj v tejto dobe začali prenasledovať myšlienky na domov a uvedomila si, že sa chce vrátiť na Slovensko.
 „Ja som sa narodila v Leopoldove, otec robil na železnici, takže najhoršie čo sa mi môže stať, že ma zavrú do Leopoldova. Tak nech to „para tlačí," vysvetľuje svoje úvahy spisovateľka. Hneď na hraniciach ju očakávala polícia. Oveľa viac ju však zarmútilo, že nie všade ich prijali v dobrom. „Niekedy som si pripadala ako taký votrelec, ktorý prišiel z iného vesmíru.“ Na Slovensko sa opäť vrátila po roku 1989. Túžba po domove bola silnejšia. Odvtedy začala chodiť späť do rodnej krajiny aj trikrát do roka.  
Myšlienky vtlačené do papiera
„Píšem aj o ľuďoch, ktorých som postretávala," tvrdí  K. Strelka Kanková. Život sám píše najkrajšie príbehy, a tak sa pustila do spisovania svojich spomienok. Postupne, od začiatkov v zahraničí až po ďalšie a ďalšie príbehy sa myšlienky dostali do piatich knižiek. Každá z knižiek je pre Kay Strelkovú "Letenka", raz do raja, neskôr do minulosti, či do sveta.
Spomenula si napríklad aj na Júliusa Satinského, ktorý bol krstným otcom jednej z jej kníh. „Keď som prišla do Bratislavy, našla som jeho telefónne číslo a hovorím – Dobrý deň. On na to, kto volá. Ja som odpovedala – Strelková. Jeho reakcia bola naozaj milá – Pani Strelková, kde ste boli tak dlho? Ale skôr, kým mi poviete, kde ste boli tak dlho, môžem sa vás opýtať jednu otázku? … Stále máte také krásne prsia ako kedysi?“ Usmieva sa pri spomienke na nebohého humoristu.
Kamila „Kay“ Strelka-Kanková  v súčasnosti dokončuje ďalšiu, v poradí už šiestu knihu. Tentoraz sa nechala inšpirovať svojimi fanúšikmi a reakciami na jej tvorbu. Svoj raj na zemi tak táto rozprávačka a spisovateľka našla v srdciach čitateľov.