Dievčatá zdvíhali sukne na poli s ľanom

  • Spravodajstvo
  • 24. júna 2009, 15:10
  • Autor:Jarmila Hluchová, Igor Paulech

Dnes majú sviatok všetci Jánovia. V kresťanskom kalendári sa k 24. júnu viaže narodenie Jána Krstiteľa a v minulosti sa v tento deň vykonávali mnohé zvyky spojené s letným slnovratom.

V minulých desaťročiach boli zvyky k letnému slnovratu rozšírenejšie, bohatšie a impozantnejšie ako obrady spojené so zimným slnovratom. Zbierali sa liečivé bylinky, hľadali sa poklady a večer pálili tradičné Jánske ohne.
„Pred Jánom začala mládež zbierať opotrebované metly a namáčať ich do živice. Pastieri zase ukladali suchú haluzinu z ihličnatých stromov do vysokej pyramídy v blízkosti salaša. Po zotmení tieto vatry podpálili a oheň udržiavali dlho do noci,“ hovorí Jarmila Hluchová z Balneologického múzea.
K zabudnutým jánskym zvykom patrí aj spúšťanie kolies. Hlavne chlapci púšťali horiace kolesá dolu kopcom a bežali za nimi.
V niektorých regiónoch bolo cieľom pálenia ohňov dokonca privolanie dažďa. Dievčatá hovorievali, že idú „ohníček páliť“. Pri obci pálili slamu, avšak tak, aby plamene neboli vysoké – aby ich mohli preskakovať. Pritom spievali posmešné a konkrétne adresné dvojveršia, každé zakončené tiahlym refrénom „ó Jano“. Spievali a robili ohníky každý večer, až kým nezačalo pršať, aj týždeň po Jáne.
So slnovratovými obradmi súvisí aj postava černokňažníka. Podľa starších predstáv ovládal prietrž mračien, rozkazoval búrke, bleskom a z nich pochádzajúcemu ohňu. Živil sa len mliekom od čiernej kravy a vajíčkami od čiernej sliepky. S tým súvisela povera, že oheň, ktorý spôsobil blesk, možno uhasiť mliekom od čiernej kravy.
Na dvere sa dávali vŕbové prúty, aby do domu nevošli strigy. Medzi zemiaky a kapustu sa zasa vkladali vetvičky s čo najväčšími listami, aby tak ovplyvnili veľkosť zeleniny. Tam, kde bol zasiaty ľan chodili dievčatá zdvíhať sukne. Obrátili sa k poľu chrbtom, zodvihli sukne a volali na ľan, aby sa hanbil za ich nahotu a ponáhľal sa ju zakryť. Je potrebné dodať, že pred Jánom sa ľan nesmelo chodiť pozerať.
„ Ľudia verili, že všetky rastliny, ktoré na Jána kvitnú, majú liečivý alebo magický účinok. Na niektorých miestach sa tradovalo, že na Jána pred východom slnka sa každá rastlinka ohlasuje ľudskou rečou a prezrádza, akú chorobu lieči. Takmer na celom Slovensku vili dievčatá na Jána vence a spoločne ich spúšťali dole vodou. Ktorej veniec plával najrýchlejšie, tá sa mala najskôr vydať. Iný spôsob bol ten, že dievča hodilo do vody tri vence. Koľkokrát sa niektorý veniec vo vode otočil, o toľko rokov sa mala vydať,“ dopĺňa Jarmila Hluchová.
Z obavy pred strigami už ani v predvečer Jána nedovolili žene z iného domu priblížiť sa k maštaliam. Dobytku dávali cesnak s chlebom a soľou. Ľudia verili, že v noci pred Jánom tancujú strigy holé na krížnych cestách.

0 Shares

Najnovšie správy

Dnes je nedeľa 22. septembra. Tento deň je Európskym dňom bez áut. Meniny má Móric.
  • 22.09.2019, 00:00
  • Dobré ráno, Piešťany!
Piešťanský fotoklub vás srdečne všetkých pozýva na v poradí už 14. ročník obľúbeného podujatia v plenéri mestského parku – Park…
  • 20.09.2019, 12:22
  • Piešťanský týždeň / Nezaradené / Kultúra a spoločnosť / Podujatia / Spravodajstvo
Minulý týždeň sme vás informovali o prácach, ktoré sa začali v zadnej časti Útulku Piešťany a budú ústiť do osadenia…
  • 21.09.2019, 00:01
  • Piešťany / Spravodajstvo
Dnes je sobota 21. septembra. Tento deň je Svetovým dňom Alzheimerovej choroby, Svetovým dňom vďačnosti a Medzinárodným dňom mieru. Meniny…
  • 21.09.2019, 00:00
  • Dobré ráno, Piešťany!
nedeľa, 22. september 2019
Meniny má Móric, zajtra Zdenka