Piešťanskí stavitelia: ALEXANDER PLAČKO

  • História
  • 23. júna 2009, 21:10
  • Autor:Ľubomír Mrňa

PIEŠŤANY – Každý z nich sa neopakovateľne zapísal do histórie mesta, formoval totiž jeho tvár. Športoviská, liečebné domy, úrady aj obchody nesú ich neopakovateľný rukopis. Seriál o piešťanských staviteľoch ponúka jedinečný pohľad do histórie z pera Ing. arch. Ľubomíra Mrňu. Ten pripomína Piešťancom ľudí, ktorí zmenili podobu mesta.

Pri listovaní v starších číslach architektonickej revue Projekt s cieľom nájsť dajakú zmienku o výstavbe Piešťan udrie do očí článok M. Kodoňa nadpísaný „Projekt zástavby na Kúpeľnom ostrove v Piešťanoch" (č. 3/1961 s. 61).
Autor hneď v záhlaví informuje, že projekt vyhotovili P. Kardoš a A. Plačko a ďalej okrem iného píše: „Nový podrobný plán komplexne rieši celú záujmovú oblasť kúpeľov, t.j. nie iba vlastný ostrov, ale i tú časť mesta, ktorá svojím charakterom bezprostredne doplňuje kúpeľnú zónu."
Tento plán, v rámci ktorého už autori perspektívnymi pohľadmi overovali priestorový účinok budúcich nových liečebných domov, však onedlho vystriedali novšie plány a spolu s ním sa vytratil z piešťanskej scény i architekt Pavel Kardoš (18. 9. 1924 – 19. 10. 2007).
Nie tak jeho kolega Alexander Plačko. Ten v tandeme s architektom Viktorom Uhliarikom projektoval pre kúpele Dudince 250-posteľový liečebný ústav Rubín a racionalizačné rozhodnutie kohosi kompetentného znamenalo, že aj prvý objekt budúceho komplexu nového Balnea-centra na Kúpeľnom ostrove v Piešťanoch – Liečebný ústav Palace – sa v rokoch 1965 až 1968 staval podľa tohto ich projektu. Takáto racionalizácia projektovania dostala pomenovanie „opakovaný projekt", nuž a opakovanou realizáciou už raz zužitkovaného návrhu, sa teda architekt Plačko, okľukou cez Dudince, vrátil do Piešťan.
Vzhľadom na pomery si však slávy príliš neužil. Jeho reakcia na augustovú inváziu sovietskych i ďalších spojeneckých vojsk v roku 1968 do Československa podnietila odmietavý postoj nastoleného „normalizačného" režimu voči akejkoľvek priaznivej pripomienke Plačka – emigranta. Meno sa prestalo spomínať, na zásluhy sa malo zabudnúť. Jeho podiel na výkone tandemu sa pridal k zásluhám partnera. Nuž a kedže – ako už predkovia zaznamenali – kto mlčí, ten svedčí, všetko vyzeralo, že normalizačná úprava skutočnosti vyjadruje pravdu.
Alexander Plačko sa narodil 10. septembra 1927 v Bratislave, v roku 1950 absolvoval v rodnom meste Slovenskú vysokú školu technickú a v rozmedzí rokov 1951 -1967 pracoval ako architekt so zameraním na občiansku výstavbu a zdravotnícke stavby v bratislavskom Stavoprojekte. Potom, v čase politického odmäku, čosi vyše roka pôsobil v postavení architekta pre experimentálnu výstavbu v Steel Co. v Hamiltone v Kanade, ale vzápätí, po augustovej invázii vojsk Varšavskej zmluvy do Československa, nastúpil cestu emigranta. Od roku 1968 do roku 1976 pracoval na rôznych urbanistických plánoch a súťažných projektoch v niekoľkých architektonických ateliéroch vo Švajčiarsku. V Zürichu si napokon roku 1977 založil vlastný architektonický ateliér a časom si tam vybudoval slušné postavenie. Rok 1978 vyplnil projektovou a realizačnou prácou v Dánsku a Alžírsku, z tej doby pochádza i uskutočnené sídlisko v Constantine v Afrike. V nasledujúcich rokoch pracoval na švajčiarskych zákazkách, pričom v etape 1985 – 1986 sa venoval aj súťažným projektom pre Saudskú Arábiua Dubai.
Po novembrovom prevrate v roku 1989 bol viackrát na Slovensku, a tak sa roku 1992 naskytla príležitosť predstaviť ho rovno v Piešťanoch účastníkom Medzinárodného sympózia o regionálnej moderne ako spoluautora Liečebného ústavu Palace. Dohovorené stretnutie, ku ktorému malo dôjsť o rok či dva neskôr na Technickej univerzite v Zürichu sa, žiaľ, už neuskutočnilo. Do začiatku prednášky neprišiel, počas nej sa v prítmí posluchárne pozornosť prítomných, pochopiteľne, sústreďovala na jej obsah. Takmer absolútne ticho iba raz slabo narušil takmer nezaznamenaný zvuk, aký môže spôsobiť náraz padajúceho mäkkého predmetu. Po prednáške sa rozchýrilo, že ktosi, kto prišiel v jej priebehu, si v tme pristavil stoličku k schodom tak nešťastne, že spadol a so zlomeninou ho odviezli do nemocnice. K reparátu stretnutia s nešťastným Plačkom, už nedošlo.
Ing. arch. Plačko zomrel 13. júna 1999 vo Švajčiarsku, ktoré sa mu stalo druhou vlasťou. Nedlho pred smrťou odoslal časť dokumentárneho materiálu o svojej zahraničnej tvorbe na Slovensko. Nakoľko u nás stále niet múzea architektúry, dokumenty sú archivované ako majetok Spolku architektov Slovenska.

0 Shares

Najnovšie správy

Dnes je pondelok 8. marca. V roku 1922 sa v Piešťanoch narodil akademický maliar Alojz Klimo, vo Vrbovom sa v…
  • 08.03.2021, 00:00
  • Dobré ráno, Piešťany!
Záver februára znamenal pre zeleň v mestečku pod šikmou vežou aj nový nádych čistoty. Krásne slnečné počasie v nedeľu 28.…
  • 08.03.2021, 00:01
  • Spravodajstvo / Región
pondelok, 8. marca 2021
Meniny má Alan, Alana, zajtra Františka