Astronomické leto začína v nedeľu
Dnes nás čaká najdlhší deň a najkratšia noc v roku. Podľa meteorológov však počas prvého letného deňa, ktorý je zároveň aj dňom letného slnovratu, bude pretrvávať chladné počasie.
Zmeny počasia, striedanie období si všímali aj naši predkovia. Z minulosti sa zachovalo množstvo obradov, pranostík a zvykov, ktoré sa spájali práve so začiatkom leta, s letným slnovratom.
Je pravdepodobné, že oslavy letného slnovratu boli pre Slovanov jednou z najvýznamnejších udalostí v roku. So slnovratom sa spájal hlavne jeden zo živlov – oheň. Pálili sa vatry, okolo ktorých tancovali a spievali nielen mladí, ale aj dospelí.
Pre kresťanov je obdobie slnovratu aj obdobím narodenia Jána Krstiteľa Aj z tohto dôvodu sa vžil názov „svätojánske“ zvyky.
„Naši dávni predkovia mali sv. Jána Krstiteľa v hlbokej úcte“, hovorí Jarmila Hluchová z Balneologického múzea. Mládež zbierala opotrebované metly a pred Jánom ich namáčali do živice či kolomaže a odnášali ich za dedinu. Po zotmení zapaľovali vatry, ktoré preskakovali, oheň udržiavali dlho do noci a popol neskôr rozhádali po poliach.
Zvyky z tohto obdobia sa spájali aj s ďalším živlom – vodou. K najstarším obradom patrilo privolávanie dažďa.
Ľudia verili, že rastliny, ktoré kvitli na Jána majú magickú a liečivú moc. Naši predkovia kúpali deti v odvaroch z týchto bylín. Boli presvedčení o tom, že takto im zabezpečia zdravie a uchránia ich pred urieknutím.
Na Jána sa však nepracovalo na poli. Nesadilo sa, neokopávalo, ľudia vravievali, že zem sa nemá nijako narúšať.
Zvyky pochádzajúce z uctievania slnka, t.j. aj jánske ohne a ďalšie obrady sú známe po všetkých európskych kultúrach a v rôznych podobách ich môžeme vidieť aj v súčasnosti.
